hosť

Lásku, kterou nechápeme nám život opakuje, dokud se z ní dostatečně nepoučíme. Tak, živote. Co mi tím chceš říct? Snažím se pochopit své vlastní kroky, bohužel se mi nedaří. Přibližně dva roky zpátky jsem ukončila vztah s člověkem, kterého jsem milovala z celého svého srdce. Osud to tak chtěl, my si byli souzeni, ale mělo to takhle dopadnout. Navzdory tomu, co se všechno v našich životech odehrálo, jsem vděčná za to, co jsme si stihli předat, když jsme ještě tvořili pár.

Začalo sa to asi v mojich 15tich, a to celkom nevinne. Všímať si na sebe typ mojej postavy a váhu ma naučil môj vtedajší priateľ. Najprv šlo o drobné narážky, ako vyzerajú ostatné, a tak som si začala viac všímať výzor iných dievčat. Ako prvé mi začalo vadiť moje brucho. Nedokázala som sa na seba pozerať ako na celok – ako na osobu, ale iba po častiach. Vnímala som len, ako vyzerá moje brucho – že nie je dosť ploché, a tak som začala trochu menej jesť. Veď som chcela iba nevinne schudnúť pár kilogramov…

Mama. Slovo, ktoré bábätká ako prvé dokážu vysloviť. Slovo, ktoré napriek svojej jednoduchosti skrýva nekonečnú lásku, ochotu a dobrotu. Slovo, ktoré mnohí z nás brali alebo berú ako samozrejmosť. Slovo, ktoré sa však nedá vyslovovať navždy. Slovo, ktorého význam si často ani neuvedomujeme – je to človek, ktorý nám dal život, je tu pre nás, nech sa deje čokoľvek, zaujíma sa o nás, je ako náš najlepší priateľ – vie o nás všetko a nekonečne nás miluje. 

Mala by som jedno prianie… Je ním to, aby sme si my ženy viac verili. Nielen jedna druhej (čo by bolo tiež veľmi fajn), ale predovšetkým samy sebe. Skutočne si želám, aby sme nikdy nestratili dôveru v seba, vo svoje sily, v to, čo dokážeme. Pretože to, čo nám ubližuje, je nedostatočná viera v nás. Práve tá nás v drvivej väčšine prípadov pripúta k tým nesprávnym mužom, odradí od tých správnych rozhodnutí a uväzní v živote, ktorý sme nikdy žiť nechceli.

Prichádza posledný deň v roku a mnoho z nás už rozmýšľa nad novoročnými predsavzatiami a prianiami, ktoré nás, ako dúfame, budú sprevádzať celým nadchádzajúcim rokom. Popri prianiach pevného zdravia, šťastia či lásky nezabudnime na to jedno, ktoré sa nám niekedy zdá také samozrejmé. Priať si znovu mať po boku, na celý prichádzajúci rok (a nielen ten) naše najlepšie kamarátky. Presne tie, ktoré nám z jedného pohľadu dokážu vyčítať myšlienky, ktoré aj napriek nesúhlasu s našimi rozhodnutiami stoja pri nás bez zaváhania, ktoré sú tu pre nás, takpovediac, v dobrom aj v zlom.

Občas my ženy zabúdame na svoju hrdosť a ak nám je sľúbené niečo, po čom sme dlho túžili, neváhame porušovať svoju vlastné pravidlá. Občas dokonca samy sebe ubližujeme, pretože si myslíme, že je to len dočasné a čakajúc na zmenu skrývame pred sebou vlastné slzy. Nechávame sa oklamať a potom – neskôr, keď začíname tušiť, že sme oklamané boli, radšej klameme samy seba, ako by sme si mali priznať, že sme naleteli.