Značka
Vieš, čo je to najhoršie, čo sama sebe môžeš urobiť? Prežiť život, ktorý si nezaslúžiš. Uspokojiť sa s niečím, čo ti ubližuje, no zo strachu, že to už nič viac nikde nenájdeš, sa s tým uskromníš. My ľudia sme totiž zabudli na to, že žiť sa dá aj inak. Sme sebcami vtedy, keď by sme mali byť solidárni, a v momentoch, kedy by sme mali byť sebeckí, sa nechávame opantať obavami, predsudkami a zaužívanými spoločenskými vzorcami.
„Si iba moja…“ Pekná veta, že? Veď „patriť“(k) niekomu je predsa tak krásne… Ale je to naozaj tak? Nie sú tu isté hranice, ktoré predeľujú skutočnú lásku od vzťahu, ktorý je väzením? Tak často na to zabúdame… Že je rozdiel byť milovaným a uväzneným… Tak často nevieme rozlíšiť, komu skutočne ide o naše dobro a pre koho sú reči o našom šťastí len zásterkou pre jeho plány.
Za čím vlastne smútiš? Pravdepodobne mi povieš, že za ním… Ale vieš aj, prečo? Asi mi odpovieš, že ti chýba. No dám ti ešte jednu otázku a sľubujem, že už bude posledná… Prečo ti je za ním smutno, prečo ti chýba práve on natoľko, že si pre ten smútok úplne pozastavila svoj život? Skús nad tým popremýšľať, prosím. Skutočne tomu venuj aspoň pár minút…
V našich životoch musí prejsť niekedy veľmi dlhá doba, aby sme opäť otvorili svoje vnútro a nadobro sa vyliečili z toho, o čom sme nikdy nehovorili nahlas.
Ani ja sama nie som výnimkou.
5 rokov som v sebe hlboko potláčala všetky emócie a všetko to, čo som ti chcela povedať, ale nestihla som.
Ja viem, mnoho z nás by chcelo zažiť lásku ako z filmov. Ale prečo? Zlatko, toto je jediná mladosť, ktorú máš, a viac ich už nebude. Chlapov je stále dosť, tak nenaháňaj lásku, naháňaj radšej svoje ciele, túžby a všetky krásne veci, ktoré môžeš teraz zažiť. Si mladá, môžeš dobyť svet… Stačí, ak budeš teraz žiť len pre seba, pracovať na sebe a budeš si veriť. Uvedom si, že prítomnosť buduje tvoju budúcnosť a ak chceš byť inde ako ostatní, musíš robiť to, čo oni nerobia.
Pri spätnom pohľade na seba a svoju minulosť sa vždy musím pousmiať nad tým, aká som bola hlúpučká a naivná. Nad tým, ako som verila, že ľudia sa môžu zmeniť. Nad tým, koľko šancí som dala ľuďom, ktorí si nezaslúžili ani tú prvú. Avšak neľutujem nič z toho. Som vďačná a šťastná za to, koľko vecí ma v živote naučili. Za to, že mi ukázali, že ľudia sa nemenia z jedného dňa na druhý.
