hosť

Začínal sa chladný november a ja som sedela v kresle premýšľajúc nad minulosťou i budúcnosťou. Vonku prevládal mráz, ktorý zdobil nejeden strom. Chlad nezdobil krajinu iba tam vonku, ale vládol i v mojom vnútri. Povedala som si, že o láske, objatiach i náklonnosti nechcem nič počuť. Jednoducho som to odstrihla zo života. Týmto mojím chladom a neprístupnosťou som sa cítila oveľa lepšie. Nik ma nemohol zraniť, no za múrmi môjho bytu som to bola stále ja, bez masky chladnej, bezcitnej i bez emócií. Zrazu mi pípla správa, v ktorej stálo: ,,Som pri dverách.“ 

Posledné dni, keď idem von, mávam veľmi zvláštny pocit. Hľadám ťa všade. Neviem prečo ani načo. Asi si chcem dokázať, ako som nad vecou. Či to dokázať tebe? A je to vlastne pravda?
Lebo boli momenty, kedy som ťa na sekundu uvidela. Moje srdce sa rozbúšilo a cítila som sa, ako keby som nemohla dýchať. Keď sa moje oči pozreli poriadne, zrazu si to nebol ty a ja som sa upokojila. Ale píšem tu, ako ti chcem dokázať, že v mojom živote nehráš žiadnu rolu. Snažila by som sa tváriť, že som v pohode. Verím si, že som dobrá herečka.

Občas mám dni, kedy len tak sedím na gauči so šálkou čaju v ruke a premýšľam… Spomínam na tie najšťastnejšie okamihy života, no aj na také, ktoré by som najradšej vymazala z pamäti. Nie preto, že by boli negatívne, no bolesť a nespočetné množstvo otázok, ktoré mi spôsobujú, ma neskutočne ťažia… Čím viac sa ale snažím zabudnúť, tým viac sa mi vynárajú v mysli. Nech sa snažím akokoľvek pred nimi utiecť, vždy ma dobehnú. V poslednej dobe premýšľam viac, ako by bolo vhodné. Dôvodom mojich bezsenných nocí je on. 

Na začiatok sa skúsme zamyslieť… Je to, čo robíme, vlastne správne? Je to, v čom pretrvávame, správne?
Ide skutočne o lásku? Ach áno, viem, že ty si myslíš, že nič iné ako láska to byť nemôže. No často upadáme do niečoho, čo je vlastne úplným opakom. Pre nás to láska je. Pre toho druhého však nie. Často vkladáme do vzťahu omnoho viac, ako si ten druhý zaslúži. Často nás iba ten druhý manipuluje. Svet je plný manipulátorov a je iba na nás, či im na ich hru naletíme.

Neskutočne veľa slov bolo vyslovených. Niektoré sa zapísali, ako do môjho srdca, tak i do mojej hlavy. Niektoré sa ani len nedostali do mojich uší. Človek si vôbec, ale že vôbec neuvedomuje hodnotu slova. Mnohokrát povie veci len tak. Bez premýšľania a netuší, ako môžu niekomu neskutočne ublížiť.

Slová bolia viac ako rany, údery. Úder vytvorí modrinu a po čase sa vytratí, avšak slovo urobí jazvu, ktorá dokáže krvácať ešte aj niekoľko rokov.

Bol si v mojej hlave až príliš dlho. Od chvíle, keď sme sa bližšie spoznali, tak ako si sa mi vnoril do pamäti, si sa mi vryl aj do srdca. Chcela som byť pre teba dosť dobrá. Dosť chudá, múdra, pekná, milá, a tak som sa začala meniť. Popritom, ako som si získavala teba, som však strácala seba. Jediné, čo som chcela, bolo, aby som sa ti páčila. Aby si o mňa prejavil záujem. No jediný, kto záujem prejavoval o toho druhého, som bola ja. A tebe sa to páčilo. Užíval si si to. Zvykol si si na moju pozornosť a začal to využívať vo svoj prospech. Čoraz častejšie si mi motal hlavu peknými slovami, hovoril si mi presne to, čo som počuť chcela.