hosť

Čím viac ideme ďalej, o to viac sme nenásytní a túžime po hmotných veciach. Pritom však zabúdame na vnútorné bohatstvo. V našich životoch si medzi sebou závidíme, lebo ten má viac ako ja, nenávidíme sa, zostávame chladnými, naše srdcia sú bez lásky a duše bez šťastia. Namiesto toho, aby sme obohacovali našu dušu, obohacujeme radšej vonkajšok a seba materiálnymi vecami. Nespávame, trápime sa kvôli nepodstatným veciam a dokáže nás rozhodiť aj úplná banalita.

Sebaprijatie… To je to slovo, ktoré sa objavuje v dnešnej dobe asi všade, kam sa pozriete. Myslíte si, že to je náhoda? Ja si myslím, že nie. Teraz ruku na srdce, ty čo to práve čítaš, či už si žena alebo muž, si spokojná/ý s tým, kto si, ako vyzeráš alebo máš občas pochybnosti? Ja vám môžem úprimne za seba povedať, že som mala obdobie, kedy som sa nechcela pozrieť ani do zrkadla.
Hľadala som na sebe len samé chyby… 

Neplánovala som ťa. Neplánovala som žiť a naučiť sa milovať. A predsa som tu, v tvojom meste, v krajine, ktorej jazyk ani neovládam. Dnes som ale pokojná, cítim sa bezpečne, pretože viem, že milujem a aj napriek tomu, že si odmalička organizujem život, tvoje objatie mi ponúka viac než celý svet, ktorý som doma dokázala získať. Viem, že sa snažíš, pretože náš domov chceš tvoriť najlepšie, ako vieš. Ver mi, snažiť sa budem aj ja, a to celý život.

Dnes si mi napísal. Prvú správu si vymazal. Pravdepodobne… Lebo ju písala ona, nie ty. Druhú si písal ty, avšak nad dozorom. Čo sa to s tebou stalo? Ako si mohol až takto klesnúť? Vymenil si ma. Vymazal si ma. Neverím, že je koniec. Toľké roky sme spolu ťahali a zrazu zo dňa na deň. Lebo ona povie a ty počúvneš. Ako dobre ťa len vycvičila. Si jej psík, gratulujem ti. Bodaj by ťa jedného dňa ľúbila tak ako ty ju. Uvedomuješ si, že ti neverí? Uvedomuješ si, že ťa chce pod kontrolou? 

Odpusť mi. Odpusť mi, prosím, že som musela odísť. Bolo to, bohužiaľ, jediné východisko pre nás oboch. Keď sme sa spoznali a začali spoločne tvoriť pár, bolo to krásne. Každý začiatok je predsa krásny… Plný vášne, zaľúbených dotykov, pohľadov, správ a milých slov. A časom, keď sme sa viac spoznali, iskra sa premenila na niečo viac. Riešili sme dôležitejšie otázky ako predtým, nastali aj nezhody, no samozrejme aj chvíle udobrenia. Prišli sme až do toho bodu, že som dokázala povedať: „Milujem ťa.“