hosť

Koncom minulého roka som si urobila poriadok vo svojom živote i vo svojich prioritách a pomaly som začala očisťovať svoj život od ľudí, ktorí tam už nemajú priestor navyše. Povedala som si na ten čas, že nikoho nechcem. Posledná skúsenosť mi ukázala, čo čakám od vzťahu a čo chcem od samej seba. Tvrdá práca na sebe, na svojom osobnostnom rozvoji a na tom, čo chcem vo svojom živote dosiahnuť a ísť si za svojimi snami.

Niektoré vzťahy v našom živote už nikdy nechceme znova prežiť. Niektoré vzťahy by sme zopakovali aj napriek všetkej bolesti, ktorú sme v ňom zažili.
Nebýva ich mnoho, ale všetci takú osobu v živote máme, že aj napriek všetkému by sme si ju zas a znova vybrali.
V ďalšom živote…

Vybral si si ju, spomedzi všetkých, spomedzi mňa. Kedysi som to bola ja, koho si všade hľadal, neubehlo ani tak veľa času a zrazu ma nehľadáš, zrazu ma neriešiš, zrazu neexistujem, zrazu ma nechceš, ale chceš ju. Čo má ona a ja nie? Je krajšia? Je chudšia? Je milšia? Je lepšia? Hľadám na nej niečo, čo ja nemám. Lenže to sú moje oči, nie tvoje. Snažím sa svoje srdce upokojovať, že možno raz pochopíš, no aj keby… Ja už ťa nebudem chcieť. Nebudem niekoho druhou šancou, mala by som byť prvou voľbou.

Od nášho prvého stretnutia prešlo pár mesiacov, pár dní, pár hodín i minút. Ako keby to boli roky, a pritom v sekunde, keď som ťa uvidela, som sa cítila ako niekto iný. Naše stretnutie nebolo ničím výnimočné, obyčajné stretnutie, kedy muž stretne ženu, kedy žena stretne muža. Rozprávali sme sa pár minút, pár hodín. A potom každý z nás odišiel zasa na svoju cestu, lenže bol v nás pocit, že niektoré vety zostali nevypovedané. Zostal v nás pocit, že sme si nepovedali všetko, že by sme sa mali ešte niečo vidieť…

Aj keď prešli roky, kedy sme sa spolu naposledy rozprávali, sú dni, kedy na teba spomínam. Aj keď dnes zaspávam s myšlienkami na iného, dnes myslím na teba. To čo sme mali ty a ja, bolo všetko. Otvorila som ti svoje srdce, verila ti, povedala všetko, plakala na tvojom ramene, bol si človek, ktorému by som sa rozdala. Bol si… Dnes už si nenapíšeme, dnes už neviem, ako sa máš. Tak veľmi by som ti chcela napísať, tak veľmi by som chcela vedieť, či v tvojom živote ide všetko tak, ako si o tom sníval. 

Už dlho som bez teba, snažím sa, ale neviem zabudnúť ani ťa opustiť. Kiežby to bolo také ľahké ako napísať tieto slová na kúsok papiera. Ako môžem zabudnúť na lásku, ktorá sa mi vpila do každej bunky? Stále ťa vidím vo svojich myšlienkach. Ráno sa zobúdzam s tebou, večer zaspávam znova s tebou. Snažím sa ti vzdialiť, nemyslieť na teba, nevidieť ťa, nepísať ti. Aj tak si stále tu, stále žiješ so mnou. Naša láska žije so mnou.