hosť

Komu sa to nestalo, tak ten je šťastný človek a ani si neuvedomuje, od koľkých sĺz ho život ušetril. A komu sa to stalo alebo kto to práve prežíva, presne vie, o čom chcem dnes hovoriť. Zamilujeme sa. Ten človek nás priťahuje tak, ako doposiaľ nik, a v nás sa rozrastá túžba v jeho očiach zažiariť. Chceme byť najkrajšie, najúžasnejšie, najsexi a najšikovnejšie. Spočiatku sa tak aj cítime, ale je to len dočasné. Zrazu začíname upadať, pretože ten, do koho sme sa zamilovali, si nás nevšíma…

Stalo sa ti už niekedy, že si stretla niekoho, kým si si spočiatku nebola celkom istá, ale po čase si sa rozhodla skúsiť to s ním? No a po tom všetkom si opäť raz dostala len ďalšiu lekciu? Nebola si si istá ničím. Nebola si rozhodnutá, či práve táto osoba je tá pravá pre teba. Nevedela si si predstaviť budúcnosť. Nedokázala si sa rozhodnúť, čo je správne a čo nie. A jediné, čo ti ostávalo bolo, skúsiť to. Skúsiť byť s niekým…

Popracovať na vzťahu, ktorý má isté trhliny, alebo to nechať tak a dúfať, že odchodom urobíš správny krok, ktorý nikdy nebudeš ľutovať? Žiada si vzťah s tou správnou osobou vždy nejaké kompromisy, alebo musíš počkať na niekoho, s kým to pôjde úplne hladko a nebudeš mať pocit, že ti vzťah niečo berie? Sme príliš vyberaví, ak odchádzame zo vzťahov, ktoré nás oberajú o energiu, a prečo niekto spozná svoju lásku hneď na prvýkrát a nebojí sa bezhlavo vhupnúť do manželstva?

Nevedno, kto prv vstúpil do života tomu druhému. Možno tu spomenúť slovo blesk. Sčista-jasna sa objavil v čase, keď on blúdil, a ona sa naopak znova nachádzala. Nepotrebovala po svojom boku nikoho, avšak tajne o niekom snívala. Nepotrebovala byť obklopovaná láskou. Tú najúprimnejšiu a dlhotrvácnu dávala už sama sebe. Vážila si seba natoľko, že už viac nedovolila, aby jej niekto ubližoval. Aby si niekto nevážil jej prítomnosť, jej city i pocity.

Už ďalej nikoho neprosím o to, aby zostal v mojom živote. Už nie, už naozaj stačilo. Je tomu koniec, a to navždy. Aký to má vlastne zmysel, keď to nechce on sám? Bohužiaľ, nedokážeme len tak zmeniť niekoho názory a city. Je to priam nemožné. Ale aj napriek tomu to je vcelku zaujímavé. Vždy mi záležalo viac na druhých než na sebe. Keď niekto bol na polceste odo mňa, vždy som ho začala bezhlavo presviedčať, aby zostal. 

Niekedy ma vie život pobaviť. Tak schuti a od srdca rozosmiať. A táto chvíľa, ktorú si budem pamätať až do smrti, je toho dôkazom. Aby som bola úprimná, kedysi som si to veľmi želala. To, aby sme sa k sebe vrátili a všetko bolo ako po starom, no v niektorých smeroch ešte lepšie. Veľmi som to chcela, aby sme opäť tvorili pár a prežili spolu zvyšok svojho života. No potom nastalo z tvojej vôle medzi nami ticho a ja som mala dostatok času tak veľa vecí pochopiť…