hosť

Neviem, kedy presne sa to stalo. Kedysi som bola iná. Spoločenská, družná, rada som trávila čas s ľuďmi. No potom sa niečo zmenilo. Niečo vo mne sa zmenilo tak veľmi, že chvíľami sa prestávam spoznávať. Nechýbajú mi rozhovory do rána a pocit, že som v prítomnosti len štyroch stien, vo mne nevyvoláva stiesnenosť, smútok ani osamelosť. Proste chcem byť sama. Úplne sama. A nemám chuť na tom niečo meniť.

Drahá žena alebo drahé dievča… Viem, že na začiatku každého vzťahu je ťažké mať oči otvorené dokorán. Práve v takýchto chvíľach ich vieme privierať, aby sme ešte hlasnejšie počuli tlkot nášho srdca, ktoré bije ako o život. No tentokrát nielen o ten tvoj. Tentoraz bije o váš spoločný život. Ty a on… Pekná predstava, však? Ale oveľa neskôr môžeme prísť na to, že to bola naozaj len predstava. Jedna krásna vízia ešte krajšej budúcnosti, ktorá keď sa nevyplní, nastáva peklo.

Možno aj ty občas zápasíš s pocitom, že už ďalej nevládzeš. Máš chuť niekam sa zavrieť a nikdy viac odtiaľ nevyliezť medzi ľudí. Všetko sa ti zdá zbytočné, dokonca i to, čo bolo pre teba kedysi zmyslom života. Chcem ti len povedať, že je to v poriadku. Niekedy sa takéto veci dejú. Viem si dokonca predstaviť i to, ako máš pocit, že ti nik nerozumie. Lebo o týchto stavoch sa nehovorí. Každý si ich necháva pre seba obávajúc sa, že by ho nik nepochopil, či nadovšetko ešte aj odsúdil.

Asi sa to malo stať… To všetko, na čo som tak dlho hromžila. Presne to, čoho som sa bála, čo som si nechcela pripustiť, čo som odmietala. Áno, malo sa to stať. Veď napokon… Zmenilo ma to. Dnes som už iná. Iná vďaka tebe a vďaka tomu, čo si po sebe v mojom živote zanechal. S tebou to bolo vlastne ako s čokoládou. Stala som sa na tebe závislá, vždy som ti podľahla, tvoja chuť vo mne doznievala ešte dlho potom, ako si odišiel, a vždy som kvôli tomu mala neskôr výčitky.

Snažím sa zabudnúť. Ak by som si mohla vybrať, ihneď by som zo svojej mysle zmazala všetky spomienky, ktoré sa týkajú teba. Všetky tie dni, kedy som verila, že je to z tvojej strany úprimné, všetky momenty, kedy som lietala kdesi v oblakoch naivne dúfajúc, že ty si tým človekom, s ktorým raz zostarnem. Jednoducho viem, že by mi bolo lepšie, ak by som zabudla, že si niekedy v mojom svete existoval. Ale jednu vec by som si ponechala. A tou je spomienka na lásku, ktorú som k tebe cítila.

Asi si aj ty už niekoľkokrát počula, že láska je veľmi komplikovaný cit. Tak neistý, váhavý a premenlivý, že sa často zamýšľame nad tým, či jeho skutočnú podstatu niekedy vlastne pochopíme. A možno si tieto slová neraz povedala aj ty. Bolo to vo chvíľach, kedy ti srdce bilo ako o život, no ty si zmysel toho života prestávala vidieť. Spolu s človekom, ktorý ťa opustil, odišla aj chuť žiť ďalej a všetko sa zdalo bezvýznamné.