Značka
Aj ty poznáš ten pocit, keď tvoj život vyzerá skôr ako tragikomédia? Už ani sama nevieš, či plakať alebo sa začať smiať. Hľadáš lásku, ale najskôr natrafíš na takého, ktorý ani sám nevie, čo chce. Potom sa ti páči ten, ktorému sa nepáčiš ty, a ty sa páčiš tomu, ktorý sa nepáči tebe.
Potom úplnou náhodou natrafíš na toho DOKONALÉHO. Nielen on, ale všetko je dokonalé… Je milý, sexy, vtipný a ty sa konečne začínaš tešiť, že si ho našla.
Prešiel už nejaký ten čas a ty naňho stále myslíš, vždy si spomenieš na minulosť. Počuješ ho, cítiš ho?
Áno, poznám to… Veľmi dobre.
Prešiel rok, odkedy sme sa rozlúčili, rozišli sa v dobrom, vybrali sa vlastnou cestou. Ty si však na tej ceste stretla niekoho, pri kom si si uvedomila, čo si stratila. Čoho si sa vzdala, len preto, že to už podľa teba nebolo ono. Pretože si ho chcela zmeniť.
Možno si aj ty, rovnako ako ja, zaujala rolu šedej myšky, ktorá sa skrývala niekde v rohu. A to doslova.
Možno aj nad tvojím životom znela strašidelná otázka: „Čo si o mne pomyslia ostatní?“
Možno aj ty si mala v očiach vpísaný odkaz pre druhých: Len sa na mňa, prosím, nepozerajte. Slová sa ti zasekávali v hrdle, srdce sa rýchlo rozbúšilo a ty si pred ľuďmi nedokázala povedať vlastne nič zmysluplné.
Ten vysnený, ten nášho srdca šampión, ten, o ktorom sme snívali… A nakoniec len ďalší, ktorý rozbil naše nedávno zlepené srdce. Ten, ktorý prišiel nečakane a tajomne, a presne tak sa aj vždy správal. Nikdy sme nevedeli predvídať ani jeden jeho krok… Ani jedno slovo. Ani jedno jeho rozhodnutie. A presne to nás na ňom vždy lákalo. Smiešne, nie? Ako predsa môžeme chcieť niekoho, pri kom nemáme žiadnu istotu. Pri kom si nemôžeme byť isté ani tým, že nám zajtra zdvihne telefón alebo že sa nám vôbec pozdraví na ulici.
Prečo si vlastne s ním?
Otázka, ktorú sa ma moji známi pýtali občas častejšie ako čokoľvek iné.
Pretože ho milujem… Pretože večer, nech bol môj deň akokoľvek zlý, keď si k nemu ľahnem do postele, cítim pokoj. Cítim, že je všetko v poriadku. Som šťastná… Znela moja odpoveď a oni len mávli rukou.
Rozumela som im.
Všetko v našom živote má presný čas. Sled udalostí sa deje pre niečo a presne tak, ako sa to diať má. Preto ti chcem povedať, že je úplne normálne, ak si sama… Je úplne normálne aj to, že dokonca chceš byť sama. Je normálne, že nerandíš každý piatok s niekým iným. Je normálne, že nikoho nehľadáš a ani nechceš byť hľadaná. Je úplne normálne, že sa práve nachádzaš v životnej etape, kedy lásku nechceš, kedy si jediný človek, ktorého vo svojom živote potrebuješ.
