Tag
Nočné prechádzky a v hlave milión otázok. Vysedávanie na balkóne, pod hviezdami a vedľa mňa hádam krabička vyfajčených cigariet. Poznáš to, však? Taký ten stav, kedy na tvoje otázky nemá kto odpovedať. Nikto ti neodpovie, prečo práve ty, prečo práve on a prečo toto všetko? Nikto ti nepovie, že s láskou to nebude ako vo filmoch. Že nepríde a nezaklope na dvere s prsteňom v ruke a ty budeš hneď vedieť, že je ten pravý. Garantujem ti, že to tak ľahké nebude.
Nie som taká, aká som bývala. Všetko sa mení a je to dobre. Aj ty sa zmeníš. Zmenia ťa veci, ktoré sa ti stanú. Zmení ťa svet, ktorý sa sám mení. Zmenia ťa všetky osoby v tvojom živote. Zmení ťa, keď ťa opustí niekto, kto tu bol vždy. A je to dobré. Neboj sa zmeny a neboj sa toho, že je to niečo zlé.
Chcem, aby si sa pozerala na budúcnosť ako na niečo, čo bude lepšie ako to, čo máš za sebou. Niečo, čoho sa nemusíš báť. Niečo, čo ťa bude tešiť. Pozri sa, kde si dnes. S kým si dnes.
Stále okolo seba počúvam, ako sa ľudia sťažujú. Na prácu. Na partnera. Na kamošky alebo proste len tak na život. Lebo žijú život, ktorý ich vlastne ani nebaví, ale stále si nahováraju, že zajtra bude lepšie…poviem ti však niečo…dnešok je presne ten zajtrajšok od ktorého si si včera sľubovala viac…. a keď sa nezmenilo nič, tak niekde asi nastala dosť veľká chyba.. Zmena. Tá, po ktorej všetci tak veľmi túžime, ale na druhej strane sa jej vyhýbame.
Chcela by som sa týmto článkom prihovoriť každej jednej z vás, ktoré po večeroch s vínom v ruke analyzujete svoj život a ste neustále nešťastné. Zmeňte to!
Slabá. Lebo keď som slabá, dávam ti šance, ktoré si nezaslúžiš. Nechcem ti ich dať, no som slabá na to, povedať ti nie. Hľadám svoju silu a snažím sa ju nájsť. Mala by som ju hľadať niekde v hĺbke všetkých mojich pádov a strát. Ale nevládzem. Vlečiem sa a hľadám oporu. Tá slabota, ktorú mám v srdci vplýva aj na moju fyzickú stránku. Nechcem byť troska. Kde je moja sila?
Dôverčivá. Rozdávam sa. Pre všetkých, len tak. Lebo som príliš dôverčivá. Dávam ľuďom šance, úsmevy, pohladenia, slová útechy a sama z toho nemám nič.
Áno viem, je fajn mať niekoho, s kým večer zaspávaš, s kým sa ráno prebúdzaš, s kým vypiješ rannú kávu, s kým zdieľaš svoj život a tak ďalej a tak ďalej . . . Je tiež fajn, keď ti niekto napíše -Dobré ráno- alebo -Dávaj si pozor- alebo -Myslím na teba-. Áno je krásne niekoho milovať a ešte krajšie je byť milovaný. Viem, zažila som to.
No teraz. Teraz som sama. Už dlho.
Prečo?
Pretože to tak cítim.
“Nemám nič” Tak sa v preklade volá pieseň od Whitney Houston, ktorá ma z toho dostala. Taká moja, povedzme, že zotavovacia pieseň. Niekomu pomáha samota a kniha, niekomu párty plná zábavy, a mne, zdá sa, práve Whitney.
Vieš, nikdy hudbu bezhlavo nepočúvam. Zakaždým, keď sa započúvam do nejakej skladby, okamžite analyzujem jej text, hudbu, aj prevedenie samotného interpréta. Pomaly sa zo mňa za celý život stáva hudobný kritik.
