Tag
Zistila, že nádej je vratká. Že občas podráža nohy namiesto toho, aby pomáhala vstávať. Že občas je to práve iba samotná nádej, čo jej v láske môže zostať. Dnes už vie, klamstvá bolia rovnako ako sľuby a že najhoršie sú také slová, ktorými po nociach obklopená tichom obhajuje niekoho, kto si to nezaslúži. Pochopila, že bezhraničná dôvera dokáže nielen spájať, ale i ničiť. Nás samých… Ak sa jej nepustíme včas.
Ten zvláštny pocit, keď vieš, že už nič nebude také, aké to bolo predtým. Keď si vyčítaš, že si si tie časy, počas ktorých bolo všetko v poriadku, neužívala viac… Ten pocit, ktorý páli tvoje vnútro, sťažuje každý nádych a pripomína akúsi deliacu čiaru medzi minulosťou a budúcnosťou. Minulosťou, za ktorú by si teraz dala všetko, čo máš, a budúcnosťou, v ktorej nachádzaš len jeden odkaz – že sa budeš musieť preniesť cez veľa bolesti. Lenže ty nevieš ako… Nik ešte nenašiel návod, ako čo najrýchlejšie vzkriesiť svoj vlastný svet, ktorý sa práve zrútil.
Chybou bolo, že som nedala životu čas. Čas na to, aby mi dokázal, že sa nezmýlil, že mi nechcel nijako ublížiť… Len ma chcel nasmerovať tam, kde som vždy chcela byť, a ja som sa na ceste, kam ma zaviedol, stratila. Bolel ma každý nádych, každé jedno ráno, ktoré mi trpko pripomenulo, že to, čo ma bolelo včera, nebolo zlým snom… Bola to realita. Chybou je, že som v tieto dni stratila i to, čo mi malo zostať. Nádej. Nadhľad. Silu ísť vpred, i keď som nevedela, čo ma čaká…
Sú dni, ktoré nás svojou silou zvalcujú. Už sa nám minuli sny, za ktoré by sme sa mohli skryť, už viac nemáme čím utíšiť svoju myseľ a upokojiť srdce. Už nám zrazu nezostane nič, len prítomnosť, o ktorej vieme, že bez väčších zmien nebude pokračovať do budúcnosti. Už vieme, že to, čo bolo zmyslom nášho života, bol len klam. Už to žiadny zmysel nemá. Už je to vzťah, z ktorého musíme vycúvať, ale do toho, aby sme robili kroky späť, sa nám veľmi nechce. Celá táto láska totiž bola krokom späť. Krokmi proti sebe…
Chcela som byť pre neho jedinou, ale stala som sa jednou z mnohých. V mojom prípade doslova, keďže som sa o jedného muža nič netušiac delila s ďalšími ženami. Avšak aj keby v tom čase ničil život iba mne, stále by sa táto skúsenosť nedala považovať za jedinečnú. Stále by som bola jednou z mnohých – jednou z mnohých žien, ktoré tak veľmi túžili po láske, až neustriehli mieru, kedy ich zamilovanosť niekto využíva a zneužíva.
Aké ľahké je uveriť nádeji, ktorá nám sľubuje niečo, o čom zatiaľ nemáme v rukách žiadne dôkazy. Aké ľahké je veriť nádeji, ktorá nám dáva prísľub, že sa raz všetko, čo nás dnes ničí, zmení alebo vyparí. Je to ľahšie, ako si myslíš. Len si spomeň na nádej, ktorá ťa držala vo vzťahoch, z ktorých si mala čo najskôr vykľučkovať. Spomeň si na to, ako si verila niekoho sľubom, a pritom ti už bolo mnohokrát ukázané, že sa tejto osobe veriť nedá. Spomeň si, aké ľahké bolo radšej veriť niečomu, čo sa raz možno stane, ako si priznať, že sa to nestane nikdy.
