Značka
Fázu, kedy chceš zabudnúť, no predsa nechceš, už máš za sebou. Dávno. Teraz to už chceš. Možno aj nastal definitívny koniec, možno sa všetky väzby pretli a možno nie. Možno sú tam stále nejaké nitky, tisíckrát zauzlené, pričom každý uzol predstavuje ďalšiu a ďalšiu šancu, ktorú si mu dala. V podstate je to úplne jedno, v akej etape konca sa váš vzťah nachádza. Ty ho už milovať nechceš. Ale predsa ho miluješ…
Keď sa nad tým tak zamyslím, každý z nás sa už v nejakej vojne, so všetkým rešpektom k tomuto slovu a v prenesenom slova zmysle, ocitol. Každý z nás už s niekým či s niečím bojoval a nech to bol boj akokoľvek dlhý či krátky, vyčerpávajúci a ničivý, možno sme pozabudli na jednu vec… Že ten boj v nás rozpútal ktosi, kto nemal v srdci mier. Osoba, ktorá si chcela niečo vydupať a bolo jej jedno, aké obete za sebou zanechá.
Premýšľa nad sebou, nad tým, čo sa stalo i nestalo. Uvažuje, čo ju trápilo viac a či ju niečo prekvapilo. Prichádza k zisteniu, že ani nie… Teraz spätne priznáva, že nič iné sa nedalo čakať, hoci vtedy dúfala v opak. Zvykla byť iná. Pestovala si v sebe lásku k druhým, ktorá z jej srdca vyháňala sebalásku. Pomaličky každým dňom si táto láska uzurpovala čoraz viac a viac miesta, až jedného dňa prišla na to, že už nemiluje seba, pretože príliš miluje druhých.
Nedávno som sa zamyslela nad zmenami, ktoré sa v mojom živote udiali. A teraz nemám na mysli také tie radikálne, ktoré ma prekvapili, pretože sa stali zo dňa na deň. Skôr som uvažovala nad zmenami, ktoré sa stali, ani sama neviem ako, a pritom sa ma bytostne týkajú.
Zmenila som sa. Zmenila som svoj pohľad na vzťahy, na lásku a áno, aj na ľudí…
Viem, že to nie je ľahké… Len tak vstať, otriasť sa a odkráčať do bezpečia, keď ťa niekto oklamal, podviedol, sklamal či len tak použil a odhodil preč. Viem, že ten koktejl pocitov, ktorý sa v tvojom srdci namiešal, nie je ľahké „vypiť“, pretože je príliš trpký a horký, točí sa ti z neho hlava a kolená sa podlamujú, hoci v ňom nie je žiaden alkohol, a hlavnou prísadou sú iba spomienky, ktoré pekelne bolia. Viem, že sa cítiš presne tak, ako sa k tebe zachoval on…
Priznám sa, že nemám rada sľuby. Nik z nás totiž nevie, či bude neskôr schopný ich naplniť, nech by sme ich v danú chvíľu mysleli akokoľvek vážne. No i tu je istá výnimka… Ak nejaké sľuby rešpektujem, sú to také, ktoré venujeme sami sebe. S odhodlaním viac už niektoré chyby nezopakovať.
Toto sú sľuby iné. K ničomu nás nezaväzujú, skôr nám dávajú silu ísť ďalej a neotáčať sa.
