Tag
Zo začiatku si hovoríš, že je to len obdobie. Že každý vzťah má svoje výzvy. Že keď niekoho miluješ, predsa to len tak ľahko nevzdáš. A tak sa snažíš. Hľadáš cesty, ako zlepšiť niečo, čo sa ti deň za dňom rozpadá pod rukami. Hľadáš slová, ktoré neublížia, ticho, ktoré neurazí, činy, ktoré by ho možno konečne presvedčili, že za to stojíš. No čím viac dávaš, tým viac (sa) strácaš.
Niektoré ženy mlčia preto, že už nemajú čo povedať. Iné preto, že už povedali všetko, no nikto ich nepočúval. A potom sú ženy ako ona. Ženy, ktoré kedysi rozprávali veľa, no časom zistili, že ich slová len narážajú na múr nezáujmu. A tak prestali. Prestali vysvetľovať, hádať sa, obhajovať, prosiť… Nie preto, že im na tom nezáleží, ale z dôvodu, že už viac nechcú bojovať o niečo, čo by malo prichádzať prirodzene – o pozornosť, o záujem, o pochopenie.
Zo začiatku bude ticho. Nevyčíta, nehádže vinu. Neodíde zo dňa na deň, hoci možno by mala. Namiesto toho zostane… A dúfa. Dáva druhú šancu, aj keď tá prvá bola z jeho strany premárnená. Presviedča samu seba, že každý robíme chyby. Že možno len potrebuje čas. Že keď ho miluje, má o neho bojovať. A tak bojuje. Sama, potichu, srdcom, ktoré čoraz viac bolí.
Vieš, niektoré pády sú tiché. Nedejú sa naraz. Neprichádzajú ako búrka. Sú ako kvapky vody, ktoré pomaly, no isto vyhladia aj tú najsilnejšiu skalu. Až jedného dňa zistíš, že si sa niekam stratila. Že sa na seba pozeráš ako na niekoho cudzieho. Ako na ženu, ktorá si zvykla… Zvykla na ticho namiesto objatia. Zvykla na neistotu namiesto istoty. Zvykla na málo, lebo to málo sa stalo všetkým.
Bola si tam. V tichu. V samote. V priestore, kde sa tvoja duša snažila nájsť úlomky seba samej. Po všetkých tých dňoch, keď si sa snažila pochopiť, prečo láska, ktorú si dávala, nebola opätovaná, si konečne našla odvahu pozrieť sa pravde do očí.
Nie preto, že by si prestala milovať. Nie preto, že by si zabudla na všetky tie chvíle, keď tvoje srdce bilo len pre neho…
Vieš… Láska je silná. Láska toho znesie veľa. Príliš veľa. Možno niekedy až tak veľmi, že jej sila sa stane jej najväčšou slabinou. Lebo práve pre tú silu zostáva žena aj tam, kde už dávno nemá byť. A ja som zostávala. Dlhšie, než som mala. Dlhšie, než bolo zdravé. A nie preto, že by som bola slabá. Ale preto, že som verila. Verila v toho muža… V to, čo si raz možno uvedomí. V to, že láska ho raz prinúti vyrásť.
