Značka
Ťažko sa mi hľadajú slová. Pretože občas je náročné pretaviť do slov to, čo cítime. Priznávam, že som sa tejto situácii chcela vyhnúť. Dlho… Strašne dlho… Priam sa mi zdá, že aj celé veky, hoci v skutočnosti ide len o pár desiatok mesiacov. Presne tie však teraz splácam. Smútkom za lásku, ktorej som verila až príliš. Dnes platím za svoje srdce, ktoré verilo, že sa raz niečo zlepší. Dnes splácam svoju dôverčivosť a áno, aj naivitu…
Ja viem, že sa ti do toho nechce. Och, ako živo si dokážem predstaviť, koľko úsilia ťa stojí každý jeden deň bez zmeny, no zároveň sa s tou zmenou stále nevieš stotožniť. Presne viem, že urobiť tento krok nie je to, po čom túžiš. Teda… Nie tak celkom. Chceš ho, aj ho nechceš urobiť. Sú chvíle, kedy si praješ, aby si sa k tomu dokopala už dávno a dnes to mala celé za sebou, no potom ich vystriedajú také, počas ktorých sa toho bojíš. Jednoducho vieš, že to prísť musí, ale ešte si sa s tým nestotožnila. Nie tak, aby si to prijala. Nie tak, aby si sa odhodlala…
Milý muž, ktorý si si uvedomil svoje chyby, nebudem ti klamať, nečakajú ťa ľahké mesiace. Vieš, ak si raz definitívne pokazil niečo, čo ona po tebe roky opravovala, nemôžeš čakať, že dáš všetko do poriadku ihneď. Ťažko jedným sľubom napravíš to, čo si ničil celé mesiace, ak nie i roky… Môžem ti však s istotou povedať, že ťa stále miluje, no rozhodne to neber ako záruku, že sa k tebe vráti.
Spomínam si na ten pocit… Priam sa to vo mne bilo. Vzdať sa a všetko nechať tak. Začať odznova, nechať za sebou všetko a konečne sa oslobodiť. Lenže hoci to bolo mojím jediným prianím, na druhej strane sa mi do toho nechcelo. Bála som sa, že odídem odniekiaľ, kde sa to ešte neskončilo. Skutočne som sa obávala toho, že za sebou nechám čosi nedokončené, že stopnem pieseň ešte predtým, ako zaznie chytľavý refrén. No v skutočnosti som len čakala na moment, ktorý ma definitívne rozbije.
Pravdepodobne ti po tejto skúsenosti blúdi mysľou, že ženy sú komplikované. Že je ťažké sa v nich vyznať, pochopiť ich a zorientovať sa v tom, čo chcú. Áno, opäť urobila niečo, čomu nerozumieš. Niečo, čo si nečakal, pretože to dlhé obdobie predtým, ktoré máte za sebou, ti nedalo žiadne indície, že by sa toto mohlo stať. No skutočne je to tak? Neboli tam žiadne náznaky alebo si ich len nevidel – nechcel si ich vidieť? Vieš, je dosť možné, že tvoja verzia a tá jej sa budú líšiť. V podstate vo všetkom…
Mnohokrát sa s takýmto vzťahom stretneš. So vzťahom, kde je závislosť zamieňaná za lásku. Kde sa mýlia pojmy a dojmy, nádej prevyšuje zdravý rozum a ďalšie šance svištia vzduchom ostošesť. Nenávidíš jeho, potom ho znovu strašne miluješ. Nenávidíš seba, neskôr v jeho prítomnosti nenávisť mizne. Odpúšťaš veľa, dostávaš málo. Nemáš žiadne plány, predstavy o budúcnosti ťa bolia, pretože už samotná prítomnosť je tak zradná, že myslieť na to, čo bude potom, ťa desí.
