koniec

Predpokladám, že to nečakal ani on. Veď na to, čo je dobré a ľahko prístupné, sa predsa ľahko zvyká. Dokonca to my ľudia berieme ako samozrejmosť, ako niečo, čo si nezaslúži vďaku či pozornosť. Nemusel nič a čím viac mi tento tvoj postoj ku mne dokazoval, tým viac mal u mňa všetko. Pretože som verila, že sa raz zlomí, že mu časom, pribúdajúcim vekom a možno i vráskami dôjde, že jedna verná a milujúca žena je to, čo muž pri sebe potrebuje. No nakoniec sa nezlomil on, no takmer zlomil mňa…

Viem si predstaviť, ako sa občas znenávidíš za to, že sa k nemu vraciaš. K tomu mužovi, ktorému si toľkokrát dokázala svoje city, no aj tak nestačilo. Takže sa to skončilo… Ale len navonok, pretrhli sa iba niektoré nitky, avšak mnoho z nich ťa s ním ešte stále spája. Netušíš, čo to je a v čom to spočíva, no vieš, že ešte nie je nič definitívne. Občas tomu nerozumieš. Sama sebe nerozumieš. A… Nie je na tom nič zvláštne, čudné ani divné. Ty nie si hlúpa ani nepoučiteľná…