Tag
Hovoríš si, že taký vzťah už nikdy nezažiješ. Bolí ťa myšlienka, že všetky tie chvíle, ktoré ste spolu prežili, sa raz stanú len spomienkou. A tak zostávaš. Hoci hlboko v sebe vieš, že toto nie je ono. Že to, čo medzi vami je, nie je láska, ale len jej ilúzia. Avšak čo i len pomyslenie na to, že by sa to celé skončilo, ťa núti panikáriť. Pretože istá časť tvojho srdca ti vraví, že možno ste si predsa len súdení…
Pozri sa pravde do očí – si vo vzťahu, v ktorom len dúfaš, že sa niečo zmení. Že sa zmení on. Čakáš na deň, keď sa k tebe začne správať inak, keď sa konečne začne k vášmu vzťahu stavať zodpovednejšie. Keď konečne pochopí, čo všetko pre neho robíš, a ocení to. Keď prestane robiť to, čo ťa zraňuje, a začne byť tým mužom, ktorého v ňom stále vidíš. Ale čo ak ti poviem, že ten deň nikdy nepríde?
Boli chvíle, keď som sama sebe nerozumela. Keď som si nedokázala vysvetliť, prečo zostávam v niečom, čo mi viac ubližuje, než dáva. Viem, aká som bola. Bola som ženou, ktorá odpúšťa. Ktorá dáva ďalšie šance už len z princípu – len preto, že sa bála straty. Ženou, ktorá verí, že každá láska má šancu prežiť, ak sa jej dá dosť priestoru, trpezlivosti a obety. Toto boli moje presvedčenia. A práve tie ma takmer zničili.
Občas sa život zahrá s tvojimi pocitmi tak, že nevieš, či sa smiať alebo plakať. Príde niekto, kto ti zamotá myseľ a zavedie ťa na cestu, po ktorej si nikdy neplánovala kráčať. Ten človek ti dá to, po čom si túžila – presne to, čo si si predstavovala ako dokonalé. Ale iba na chvíľu. A potom ti to vezme. Nečakane, bez varovania. A čo urobíš ty? Dúfaš, že sa všetko raz vráti späť, do starých koľají…
Viem, ako sa cítiš. Viem, že každé ráno vstávaš s nádejou, že dnes sa niečo zmení. Že dnes ti konečne dá to, čo si mu dávala ty. Lásku. Bezvýhradnú, čistú, úprimnú. No namiesto nej dostávaš len úlomky, malé čiastočky, ktoré ti nedokážu zaplniť prázdno, čo sa ti usadilo v duši. Čím dlhšie to trvá, o to viac získavaš pocit, že si to pokazila ty. Že ty môžeš za všetko, čo v tomto vzťahu nefunguje…
Určite to poznáš. Ten pocit neistoty, keď nevieš, na čom si. Ticho, ktoré nasleduje po jeho odchode, a otázky, ktoré ti víria v hlave. „Prečo ma neľúbi tak, ako ja ľúbim jeho?“ „Čo ešte musím urobiť, aby si uvedomil, akú hodnotu pre neho mám?“ Možno si myslíš, že si mu dala všetko, čo mohol chcieť. Možno stále dúfaš, že sa jedného dňa zmení, že pochopí, že TY si tá pravá.
