Tag
Dlho som hľadala tie správne slová, ktorými by som si pred sebou ospravedlnila, prečo som odišla. Nie preto, že by som pochybovala o svojom rozhodnutí, ale preto, že som chcela pochopiť samu seba. Chcela som si to sama pred sebou obhájiť, aby si ma nelákal späť. Až časom som si uvedomila, čo bolo pravým dôvodom. A hoci je úplne banálny, predsa len mi trvalo, kým som ho pomenovala…
Možno ti je jedno, čo sa stalo. Možno si si vydýchol, že je koniec a tento problém sa ťa viac netýka. Možno máš zo seba dokonca dobrý pocit, možno sa bojíš byť k sebe úprimný a povedať si, že si urobil chybu. No i tak ideš ďalej. S akoukoľvek emóciou, s akýmikoľvek plánmi do budúcnosti. Či už je to ľahostajnosť, pýcha, alebo neistota…. Na tom teraz skutočne nezáleží.
Hovorí sa, že do zdravého vzťahu nikto tretí nevstúpi. O to viac som bola prekvapená, ak sa to v tom mojom vzťahu stalo. Najprv prišla potupa, strach z budúcnosti a potom… Potom sa vo mne aktivoval – nazývam to – bojovný mód. Skutočne som si myslela, že je to moja chyba. Že musím napraviť to, čo som pokazila, a zabojovať o neho. A dnes? Dnes viem, že som urobila hlúposť, ktorá len zbytočne predlžovala moje trápenie. A poviem ti prečo…
Ťažko sa mi hľadajú slová. Pretože občas je náročné pretaviť do slov to, čo cítime. Priznávam, že som sa tejto situácii chcela vyhnúť. Dlho… Strašne dlho… Priam sa mi zdá, že aj celé veky, hoci v skutočnosti ide len o pár desiatok mesiacov. Presne tie však teraz splácam. Smútkom za lásku, ktorej som verila až príliš. Dnes platím za svoje srdce, ktoré verilo, že sa raz niečo zlepší. Dnes splácam svoju dôverčivosť a áno, aj naivitu…
Ja viem, že sa ti do toho nechce. Och, ako živo si dokážem predstaviť, koľko úsilia ťa stojí každý jeden deň bez zmeny, no zároveň sa s tou zmenou stále nevieš stotožniť. Presne viem, že urobiť tento krok nie je to, po čom túžiš. Teda… Nie tak celkom. Chceš ho, aj ho nechceš urobiť. Sú chvíle, kedy si praješ, aby si sa k tomu dokopala už dávno a dnes to mala celé za sebou, no potom ich vystriedajú také, počas ktorých sa toho bojíš. Jednoducho vieš, že to prísť musí, ale ešte si sa s tým nestotožnila. Nie tak, aby si to prijala. Nie tak, aby si sa odhodlala…
Milý muž, ktorý si si uvedomil svoje chyby, nebudem ti klamať, nečakajú ťa ľahké mesiace. Vieš, ak si raz definitívne pokazil niečo, čo ona po tebe roky opravovala, nemôžeš čakať, že dáš všetko do poriadku ihneď. Ťažko jedným sľubom napravíš to, čo si ničil celé mesiace, ak nie i roky… Môžem ti však s istotou povedať, že ťa stále miluje, no rozhodne to neber ako záruku, že sa k tebe vráti.
