Značka
Chcela som byť pre neho jedinou, ale stala som sa jednou z mnohých. V mojom prípade doslova, keďže som sa o jedného muža nič netušiac delila s ďalšími ženami. Avšak aj keby v tom čase ničil život iba mne, stále by sa táto skúsenosť nedala považovať za jedinečnú. Stále by som bola jednou z mnohých – jednou z mnohých žien, ktoré tak veľmi túžili po láske, až neustriehli mieru, kedy ich zamilovanosť niekto využíva a zneužíva.
Hladké zoznámenie, ktoré ústi do už nie tak celkom hladkého vzťahu, je pomerne častá záležitosť. Spočiatku to vyzerá veľmi sľubne – našla si niekoho, kto ťa zaručene rozosmeje, kto ti dáva pocítiť, že skvelo zapadáš do jeho sveta, a tak sa ti zdá, že si konečne stretla toho pravého, ktorý ti celý život tak trochu chýbal. Lenže potom sa dejú čudné veci. Času už spolu trávite čoraz menej, niektoré debaty ho otravujú, ty si vždy tou, ktorá sa musí pripomenúť. Spontánnosť zmizla, občas na pár dní zmizne i on, každá akcia si vyžaduje tvoju námahu.
Fázu, kedy chceš zabudnúť, no predsa nechceš, už máš za sebou. Dávno. Teraz to už chceš. Možno aj nastal definitívny koniec, možno sa všetky väzby pretli a možno nie. Možno sú tam stále nejaké nitky, tisíckrát zauzlené, pričom každý uzol predstavuje ďalšiu a ďalšiu šancu, ktorú si mu dala. V podstate je to úplne jedno, v akej etape konca sa váš vzťah nachádza. Ty ho už milovať nechceš. Ale predsa ho miluješ…
Ber, alebo nechaj tak… Toto nám za náš život povie viacero ľudí, hoci interpretácia významu týchto slov sa môže líšiť z prípadu na prípad. Ber, alebo nechaj tak, zaznie v každom vzťahu, v ktorom čosi viac či menej škrípe, no my sme sa v ňom zakorenili natoľko, že len samotná predstava, že by sme ho nechali tak, nám spôsobuje emocionálny diskomfort rôznych stupňov. A tak berieme… Doslova všetko, čo nám príde pod ruku. Lebo – ako sa hovorí, všetko je predsa len lepšie ako nič.
Má za sebou turbulentné mesiace. Plné kontrastov, zmien tak prudkých, že mnohokrát pochybovala, či sa okolo nej skutočne odohráva to, čo vníma. No nech sa jednotlivé obdobia od seba akokoľvek líšili, spätne musí uznať, že ich predsa len niečo spájalo. Neustále si niečo priala… Má za sebou mesiace toľkých želaní, že ich snáď nikdy ani všetky nespočíta. Dnes môže s istotou povedať, že sa jej nesplnilo žiadne z nich – opäť totiž stojí nohami pevne na zemi. Či cíti sklamanie? Teraz už nie. Všetko, čo prežila, je pre ňu dôkazom, že občas si zo strachu želáme i to, čo nám dokáže ublížiť.
Vravíš si, že už si pár mesiacov, možno i rokov vo vzťahu. Si zadaná a na iných mužov ani len nepomyslíš… No napriek tomu si väčšinu tohto času prežila sama. Tento muž bol síce epicentrom tvojho sveta, no zároveň len jeho nepatrnou kulisou. Ako je to možné? Ako môže niekto tvoriť stavebný kameň nášho srdca a zároveň ho neustále štiepiť? Dá sa to… Ak sa zamilujeme do niekoho, kto nám v jeden večer dá pocítiť, aké sme pre neho dôležité a na druhý deň ráno sa správa, akoby nám chcel dokázať úplný opak.
