Značka
Viem, že si práve hovoríš, aká je komplikovaná a že sa v nej nevyznáš. Možno i pochybuješ o tom, či ona k tebe cíti to isté, a narastá v tvojom vnútri hnev, pretože čoraz častejšie myslíš na to, že by to z jej strany mohla byť iba hra. Doposiaľ si bol zvyknutý, že žena si od muža neustále vyžaduje prejavy lásky. V podobe skutkov, slov, spoločne strávených chvíľ…
Nikdy som si nemyslela, že niečo také jedinečné… niečo také milujúce, čo sme medzi sebou mali, môže niekedy skončiť… A nie som si istá, či to niekedy skutočne skončí. Nie som si istá, či niekedy úplne zabudnem, a neviem, či to vôbec chcem… Ver mi či nie, vo vlastnej budúcnosti som videla vždy aj teba, vo svojich snoch som snívala o tebe, nikdy som nad niečím nepremýšľala bez teba…
Ľudia, ktorí po sebe zanechajú spúšť… To sú presne tí, ktorých stretneme, dovolíme im vstúpiť do nášho života a neskôr si želáme, aby sme ich radšej nikdy nespoznali. Sú to presne tí, na ktorých spomienka bolí, ktorých meno nám vyvoláva srdcovú slabosť. Sú to ľudia, ktorým sme dovolili, aby nás zmenili, ktorí nám niečo vzali a už nám to nik nevráti. Tí, v ktorých sme stratili tak veľa a predovšetkým sme sa v nich stratili aj my sami.
Nikto sa nenaučí o živote tak veľa, ako človek, ktorý miluje nesprávnu osobu. Ako ten, kto miluje niekoho, kto mu to neopláca. Ako ten, kto miluje niekoho, kto ho iba vodí za nos a je mu jedno, akú spúšť po sebe zanechá. Láska je vskutku zvláštna. Vie vzniknúť aj tam, kde by vôbec vzniknúť nemala. Dokáže našu dušu upokojiť, ale aj priviesť do šialenstva…
Láska nám dokáže občas poriadne pomotať hlavu. Vlastne… nielen občas, takmer vždy. Zastrie nám videnie, zrazu vidíme všetko ružovo a strácame pri nej triezvy úsudok. Akoby sa nám v hlave vypla výstražná kontrolka, ktorá by sa mala rozsvietiť vždy, keď niečo nie je v poriadku. A tak sa len s blaženým úsmevom spoliehame na to, že nikde nič nebliká, a veríme svojej dočasne vypnutej intuícii.
Začalo to celé tak rozprávkovo. Od vášho prvého spoločného dňa si sa tešila na tie ďalšie. Presne tak, ako sa malé dieťa teší na ďalšie stránky v jeho obľúbenej knižke. Nebolo to všetko podľa tvojich predstáv – ono ich to ďaleko presahovalo. Bolo to oveľa lepšie, než si človek dokáže predstaviť. Rozmaznával ťa, hýčkal, zahŕňal ťa nielen pozornosťou, svojím časom, ale aj rôznymi darmi…
Polož si ruku na srdce a cíť, ako bije. Je to to najcennejšie, čo máš. Predstav si, čo si zaslúži ono. Čo si zaslúži tvoje srdce, ktoré bije len pre teba. Ono nebije pre neho či pre iných. Je to síce krásna metafora, ale ONO tlčie o život… o jedine tvoj život.
-Ketrin Krnáčová-
Aj dnes pre vás máme jeden z vašich najobľúbenejších článkov. 🙂
Žene, ktorá musela byť silná príliš dlho – Ulomky zeny
ulomkyzeny.sk
Viem ako sa cítiš. Respektíve necítiš, lebo niekedy, keď bojuješ pridlho, odmenou nie je happy end, ale prázdnota. Vyčerpanie. Apatia. Možno neviem čo konkrétne ťa trápi. Či je to zlome…
Koniec, ktorý nechceme prijať, bolí najviac. Okrem toho, že sme predtým dovoľovali iným, aby nás zranili, zraňujeme teraz aj sami seba. A to všetko len kvôli tomu, že čosi v nás nám bráni v tom, aby sme prijali realitu, s ktorou sa nedokážeme stotožniť.
-Martina-
Najviac bolí koniec, ktorý nechceme prijať – Ulomky zeny
ulomkyzeny.sk
Pozerať sa na niečo, čo malo neustále rásť a namiesto toho sa to celé zosypalo, poriadne bolí. Je to bolesť, za ktorou sa skrýva tak mnoho… pocit…
