Tag
Kedysi si dávala druhé šance. A potom aj tretie. A napokon si ich prestala počítať. Nie preto, že by si bola slepá. Ale preto, že si tak veľmi túžila, aby sa to zmenilo. Niečo v tebe neustále dúfalo, že ak budeš láskavá, chápavá, tolerantná… raz sa to všetko otočí. Nechcela si byť tou, ktorá sa vzdáva. Tou, čo len tak odíde.
Verila si, že láska sa neopúšťa. A že každý vzťah má zmysel, keď sa oň bojuje…
Zo začiatku bude ticho. Nevyčíta, nehádže vinu. Neodíde zo dňa na deň, hoci možno by mala. Namiesto toho zostane… A dúfa. Dáva druhú šancu, aj keď tá prvá bola z jeho strany premárnená. Presviedča samu seba, že každý robíme chyby. Že možno len potrebuje čas. Že keď ho miluje, má o neho bojovať. A tak bojuje. Sama, potichu, srdcom, ktoré čoraz viac bolí.
Milovať ženu, ako je ona, nie je obyčajná skúsenosť…
Takáto žena sa nenarodila ako bojovníčka. Ona ňou musela byť. Učili ju to okolnosti, ľudia, ktorých si pustila príliš blízko, aj chvíle, keď sa jej svet rozpadal pred očami a nebolo nikoho, kto by jej podal ruku. Postavila sa sama. A hoci už stojí pevne, nezabudla, aké je to padať…
Viem, že je ťažké zmieriť sa s tým, že niečo, do čoho si dávala celé svoje srdce, sa zrazu končí. Že človek, na ktorom ti záležalo, ťa nechce. Nie kvôli tomu, že by si nebola dosť dobrá. Ale jednoducho preto, že nechce – a to je fakt, ktorý nedokážeme zmeniť ani tými najúprimnejšími pocitmi. Zvláštne je, že ak cítime odmietnutie, máme potrebu veci napraviť. Dokázať tomu druhému, že sa mýli, že svojím rozhodnutím stráca príliš veľa. Lenže vieš čo? K tomuto kroku ťa už nenúti láska, ale číre zúfalstvo.
Nebol to jeden moment. Nebolo to ani jedno slovo, jeden hádka, jeden deň ticha, po ktorom som si povedala: Dosť… Bolo to množstvo malých okamihov, ktoré sa skladali do jedného veľkého smútku. Do bolesti, ktorá ma už prestala prekvapovať, pretože som ju cítila až príliš dlho. Do každodenného pocitu, že zadržiavam dych v miestnosti, kde by som mala dýchať slobodne.
Bola som ochotná pochopiť ťa…
Aj vtedy, keď si mi neponúkol vysvetlenie. Hľadala som odpovede namiesto teba a ospravedlňovala som ťa v momentoch, keď si sa už ani neunúval ospravedlniť. Dlho som si myslela, že takto to vyzerá, keď niekoho miluješ. Že kompromisy sú dôkazom dospelosti, a nie znamením, že si postupne prestávam vážiť samu seba.
