Tag
Možno sa to stalo aj tebe, dievča… Možno aj ty si sa minimálne raz úplne zbláznila. Môžeme to tak nazvať, pretože… Je to nádherné bláznovstvo. Pamätáš sa na ten deň, keď si zabudla na všetky pravidlá, na všetky zásady, ktorým si tak pevne verila, pamätáš na ten deň…
Kedy ti to on celé zmenil?
Na ženách pozorujem jednu zvláštnu vec, ktorou samy seba nevedome pravidelne fackujú. Ak sa zamilujú a zamilujú sa blbo (rozumej – je to kretén), milujú ešte viac. Najprv si vyskúšajú úlohu, v ktorej kričia a majú plné ústa výčitiek. Potom, keď zistia, že to nezaberá, pretože odpoveďou dotyčného na ich krik je len prevracanie očami a nič sa vlastne nemení, stávajú sa detektívom schopným vystopovať aj nevystopovateľné. Zbierajú dôkazové materiály, spisujú si svedectvá a… A nič z toho nepoužijú na to, aby si prinavrátili zdravý rozum.
Na začiatku je vždy snaha. A láska… Tej tam je kopec a ty až neskôr zistíš, že jej tam je viac, ako by si chcela. Vlastne na úplnom konci by si sa jej najradšej vzdala úplne. Aj o tom sú vzťahy, v ktorých veríš, že sa raz dostanú do pokojnej fázy. Že nebude žiadne „možno“ ani „keby“, že nebudeš na nič čakať a všetko bude jednoducho tu a teraz. Ale to sa, žiaľ, nedeje vždy… Skôr či neskôr zistíš, že si aj ty len jednou z množstva žien, ktoré dúfali, no nedočkali sa.
Každá žena na nich trvá. Na zázrakoch. A nie, prosím, teraz nekrúť hlavou, pretože na ne veríš aj ty. Nemám na mysli zázraky, vďaka ktorým sa z teba stane žena, akou chceš byť – umelkyňa, lekárka, mama piatich šťastných detí, šťastná bezdetná kariéristka… To všetko sú zázraky, ktorých plamienok vieš rozdúchať. Správnym nastavením mysle. Triezvym pohľadom na svet, permanentným úsilím, tvrdou prácou… Skôr vravím o zázrakoch, ktoré sa nikdy nestanú, všetkým okrem teba je to jasné, no ty stále veríš…
Len láska nestačí… To ste už počuli snáď miliónkrát. Lenže zamysleli ste sa niekedy nad tým? Prečo tá láska naozaj nestačí? Prečo sa rozpadnú vzťahy, v ktorých láska bola? A možno aj tá osudová? Áno, mnohí si povieme, že ak je to tá pravá láska, vzťah sa predsa rozpadnúť nemôže… Lenže môže. A veľmi ľahko.
Zažila som to na vlastnej koži. Počúvala som o tom od kamarátok… Videla som to na vlastné oči…
Veľa žien, ktoré sú samy, si myslia, že na vzťahoch je postavený celý svet. Možno aj majú pravdu, lenže na akých vzťahoch? Na takých, v ktorých sú ignorované, týrané a ponižované? Keď si ich muž neváži, nepomôže a nie je im oporou? Alebo keď ich partner vníma ako samozrejmú, istú vec a nemá za potrebu sa spýtať ani banálnu otázku: „Zlatko, aký si mala deň?“?
