Tag
Doteraz si si myslela, že keď do tvojho života vkročí ten správny, budeš to vedieť. Spoliehala si sa na motýle v bruchu a srdce vyzváňajúce ako kostolný zvon. Ibaže v tvojom živote sa teraz objavili dvaja…
Možno si jedného spoznala skôr a bola si úplne presvedčená, že si našla, čo si hľadala. Bol stokrát lepší než ten, ktorého si si vysnívala. Lenže náhle prišiel niekto ďalší a ty už nie si o svojom rozhodnutí taká presvedčená.
Ničíme lásku tam kde je. Odchádzame od nej, lebo sa bojíme. Alebo je toho na nás príliš veľa. Alebo chceme slobodu a sme ochotní ju ísť hľadať, aj napriek tomu, že statíme toho druhého. Milujeme, no ničíme. Niekedy nám iba láska nestačí a inokedy máme pocit, že si ju nezaslúžime. Mnohí ju hľadajú a nevedia nájsť. Iní majú to šťastie, že ju našli, no nechajú ju odísť. Alebo ju zničia. Prečo to vôbec robíme? Prečo ak ju nájdeme, tak si ju nevážime viac? Prečo nie sme ochotní bojovať?
Prečo nám je jedno, čo to urobí s tým človekom, ktorý nás miluje?
Kým si mala nádej, že ti napíše, že sa ti ešte niekedy ozve, kým si mala nádej, že na teba nezabudol tak, ako to urobili tí pred ním, bolo pre teba všetko jednoduchšie. Zdalo sa ti, že si ľahšie zvládala všetky útrapy, ktoré sa ti v poslednom období zosypávajú na hlavu presne tak, ako sa sype ťažký mokrý sneh zo striech domov.
No dnes, dnes je všetko inak. Dnes už vieš, že ti viac nenapíše, že už sa viac neozve. Už si na teba nespomenie…
Kedysi som mala kamaráta, dôverníka, podporu v jednej osobe, no existovala medzi nami chémia, o ktorej sme mlčali. Dokonca aj medzi sebou. Priali sme si ostať priateľmi, nechceli sme o to prísť. Našli sme si lásky, o ktoré sme prišli, boli sme zranení, sklamaní, no vždy sme sa podporovali. A tak sme nikdy neostali úplne opustení… Po čase sme si vybudovali dôveru medzi sebou, ktorá je dnes už taká vzácna. No prišiel čas, kedy som sa rozhodla o tohto priateľa dobrovoľne, prísť…
Vraví sa, že vždy je dôležitá tá osoba, na ktorú myslíme tesne predtým, ako ideme spať, a hneď ako sa zobúdzame. Dlhšiu dobu som si neuvedomovala, alebo som sa skôr bála priznať si, že tú osobu mám v mojom živote už aj ja. Stále sa bojím, no už to nemôžem popierať ani sama pred sebou. Pred pár mesiacmi by som sotva verila tomu, kto by mi povedal, že niekto znova dokáže obmäkčiť moje city. Tie city, ktoré som v hĺbke srdca skrývala pred svetom, pred ľuďmi, predo mnou…
589 deň bez teba. Druhý rok života, ktorý som získala, keď si odišiel. Života, v ktorom sa z nás stali náhodní okoloidúci. Druhý rok života, do ktorého už nepatríš. Pár mesiacov dozadu som sa konečne odhodlala zavrieť za tebou bránu, postaviť múr a prestať sa tváriť, že sa jedného dňa vrátiš. Mal si dosť času, aby si sa vrátil. Príliš veľa času, ktorý som ti obetovala. Príliš dlho som sa nedokázala pohnúť z miesta.
