Značka
Trpezlivosť, čas. Slová, ktoré väčšine z nás naháňajú strach. Kto by chcel predsa čakať? Chceme všetko. Najlepšie hneď a teraz. Len tak, bez najmenšej námahy. A väčšinou to tak býva aj so vzťahmi. Väčšinou si v jeden večer zmyslíme, že ráno už nechceme raňajkovať sami, a tak začneme hľadať.
Doslova lovíme v tom rozbúrenom mori, ktoré je tam vonku, a hľadáme. Väčšinou však netušíme, čo presne.
Mávala som chvíle, kedy som prestala myslieť na všetko okolo a pred očami som mala len teba. Nevnímala som okolitý svet ani ľudí. Akoby zrazu všetko zmizlo a boli sme len ty a ja. Boli sme spolu na tom mieste, kedy sme sa prvýkrát zblížili. Všetko bolo ako predtým. Smiali sme sa, boli sme sami sebou, na nič sme sa nehrali a ja som bola šťastná. Pri týchto predstavách som sa vždy pousmiala. Avšak tieto skreslené predstavy, ktoré boli zrejme spôsobené tvojou neprítomnosťou, trvali sotva záblesk sekundy.
Je neskoro v noci. Alebo skoro ráno? Na hodinách svieti 3:40 a ja stále bdiem. Neviem, či je to priveľkým množstvom kofeínu, alebo priveľkým množstvom myšlienok. Na teba?
Tie myšlienky prúdia v mojej hlave ako na kolotoči a ja sama si ich neviem správne zoradiť. Cítim sa celkom zmätene, pretože v tejto chvíli nič konkrétne necítim. Akoby všetky emócie na moment odišli. Neviem rozoznať, či som smutná, či som šťastná. A ani to vedieť radšej nechcem.
Mám sa rada. To áno. No neviem si odpustiť. Za všetko, čo som spravila a za všetko, čo som nespravila. Za všetko, čo som mohla, ale zmeškala som to. Za strach, ktorý ma dokáže aj dnes prekvapiť.
Chodím po svete vystretá s úsmevom na perách. Dvíham telefóny mojich kamarátov, o polnoci odpisujem na správy, robím psychológa, životného kouča, veštkyňu a miestami nahrádzam rodičov či súrodencov. V neposlednom rade frajerov, frajerky a niekedy aj manželov. Som tu. Väčšinou pre každého a vždy. Bez rozdielov. Lebo taká som. Mama ma asi dobre vychovala a ja neviem povedať nie.
Dúfam, že nezabudneš. Tak ako neviem zabudnúť ja. Dúfam, že aj keď nie sme spolu, tak si na mňa občas spomenieš. V dobrom, v zlom a len tak.
Dúfam, že keď sedíš na pive s niekým, tak ti napadne, ako som nenávidela pivo, ktoré chutilo ako jarová voda. Dúfam, že sa aspoň pousmeješ. A budeš rád. Ja som rada a spomínam veľa. Niekedy je to tak, že ľudia ostávajú v našich srdciach, aj keď sa v našich životoch objavia iba na chvíľu.
Viem, všade sa hovorí a píše o tom, že by sme si mali veriť. Že sebavedomie je to najpríťažlivejšie, čo žena môže mať. Že ak nebudeme milovať najskôr samé seba, ako môžme chcieť, aby nás miloval niekto iný… Áno, je to tak.
Lenže…
Niekedy je to naozaj ťažké. Niekedy je ťažké veriť v samú seba. Možno sa pozeráš na ženu, ktorá má za sebou ťažký rozchod. Niekto ju opustil kvôli inej žene.
