Tag
Vždy som dávala prednosť tebe, iným, úlohám, očakávaniam, pravidlám a vlastne všetkému inému len nie sebe. V kolobehu každodenných vecí, v spleti milión emócií, som zabudla na to najdôležitejšie: NA SEBA. Všetko čo bolo okolo mňa, všetko, čo sa odo mňa vyžadovalo, všetko, čo som mala urobiť pre druhých a inokedy za druhých ma pohltilo natoľko, že som sa začala strácať sama sebe. Čo sa to stalo? Prečo som to dovolila?
Konečne sa niečo zmenilo. Tvoj život sa zmenil, tak si sa tešila. Bola si štastná a každé ráno vstávala s úsmevom na tvári. Večer si naopak nemohla zaspať. Pretože realita bola konečne krajšia ako tvoje sny, tak ako to hovoria vo filmoch. Konečne si bola schopná, uveriť tomu, že je to skutočné.
Bolo. Našla si svoju spriaznenú dušu. Niekoho, kto keď aj mlčíš, sedí pri tebe a cíti sa dobre. Nie je jasnovidec. Žiadny chlap.
Aj keď niekedy pochybuješ, či to, čo robíš, je vôbec žitie, alebo len prežívanie. Pre niekoho chyba, pre niekoho jediný spôsob, akým dokážeš momentálne fungovať. Jednoducho sa s tým musíš zmieriť. Nič iné ti už neostáva.
Keď ti ráno zazvoní budík, nemôžeš ostať v posteli schovaná pred celým svetom, aj keby sa ti toto riešenie určite pozdávalo. Musíš z tej postele vstať a postaviť sa každodennej realite, každodennému životu, ktorý ti nedáva čas na to, aby si sa stihla spamätať.
Kupujem si bláznivý žltý lak na nechty. Z každej výplaty si kupujem dva žreby Prasa v žite, lebo čo ak náhodou mám byť milionárka. Veľa ľudí ma sklamalo, ale napriek tomu zbožňujem spoločnosť, čiže zatrpknutá samotárka zo mňa nikdy nebude. Občas by som si zaslúžila lopatou po hlave za somariny, ktoré urobím či poviem, ale aj taká ja som. Keď chceš byť v mojom živote, budem happy. Veľmi. Ale ak nechceš, prehovárať nikoho nebudem. Takže ber ma so všetkým, čo ku mne patrí, alebo si nestojme zbytočne v ceste.
Poznali sme sa 11 rokov. Vedeli sme toho o sebe veľa a mali sme toho dosť spoločného. Asi najviac nás spájala jedna vec. Obe sme verili. Verili sme do poslednej chvíle. Ešte aj chvíľu potom. Obe sme ľúbili, milovali sme chlapov, o ktorých sme vedeli, že sa ženy v ich životoch menili často. Obe sme však roky verili, že práve my budeme tým míľnikom v živote niekoho, kto nepozná pravý význam slova láska. My dve sme ho poznali. Až príliš dobre.
Máme všetko. Aspoň sa tak tvárime. Máme dlhodobý vzťah, ktorý vyzerá na oko úplne perspektívne. Nezaspávame samy, nezobúdzame sa samy, niekto sa po nás po práci zastaví, niekto nás pozve do kina, niekto uvarí večeru. Vyzerá to, že sme úplne spokojné, vyrovnané a vlastne máme všetko, čo by sme od života mohli chcieť. Ale niečo nás máta. Niečo nás nenechá v noci zaspať alebo nás to spať nenechá vôbec. Láska.
