Tag
Keď čakáš na niečo/niekoho príliš dlho a potom to dostaneš, tak sa tomu nedokážeš tešiť…dlho som si myslela, že táto veta je postavená na hlavu. Veď keď dostanem, čo chcem, musím skákať meter 20 od šťastia…alebo?
Vieš je to tak. Čakáš na niekoho. Nie do slova. Žiješ každodenným životom, smeješ sa, cestuješ, spoznávaš ľudí…ale to miesto, ktoré zostalo prázdne po ňom, tam stále je…stále prázdne, lebo tam nikoho iného nechceš vpustiť.
Mesiac si ticho a potom napíšeš. Čakáš odo mňa odpoveď do dvoch minút. Ak ti neodpisujem, čuduješ sa, čo sa to so mnou deje. Ja sa čudujem, čo sa deje v tvojej hlave. Prečo si myslíš, že som v pohode? Prečo si myslíš, že ja zabúdam rovnako rýchlo ako ty?
Ak ma stretneš, žiadaš odo mňa, aby som sa usmievala. Aby som sa tvárila, že mi na tebe a na nás nikdy nezáležalo. Chceš, aby som sa tvárila, že sme starí kamaráti. Nie sme. Nikdy sme neboli. A nikdy nebudeme.
Ako ďalej? To je otázka, ktorú si kladiem každé ráno. Klamala by som, ak by som povedala, že si ju kladiem len ráno, pretože si ju kladiem aj každý večer pred tým, než zaspím. Niekedy sa pýtam, čo som spravila zle, inokedy pre zmenu to, čo mám spraviť, aby som bola opäť šťastná. Sú dni, kedy som presvedčená o tom, že šťastná naozaj som, no nie je to tak. Presviedčam nielen svoje okolie, ale aj samu seba. Viem však, že by k môjmu šťastiu stačilo naozaj málo. Keď sa však nad tým zamyslím, začínam pochybovať o tom, že je to skutočne málo…
Hovorí sa, že ak žena niečo cíti, určite to nie je bezdôvodne. Vždy som z nás mala taký nejaký divný pocit, dnes už viem prečo. Vždy som myslela, že si udržím zdravý rozum aj pri tebe. Nevyšlo to.
No, nenechaj sa oklamať. Noci, kedy som trávila premýšľaním,
prečo to je tak,
ako to je dnes,
Celý život niečo hľadáme. Hľadáme dokonalé šaty v obchode, ideálne, keby mali k nim aj topánky. Hľadáme dokonalý stôl pre šesť osôb, ideálne, aby nezaberal veľa miesta v kuchyni. Hľadáme dokonalé vianočné ozdoby, ideálne, aby ladili s obývacou izbou. Hľadáme dokonalý dom s dokonalou záhradou a ideálne s dokonalým výhľadom na more. Hľadáme dokonalú priateľku, dokonalého muža. Čo však robí naše hľadanie takým náročným?
21. Storočie. Neprejde deň, aby som nenatrafila aspoň na jeden článok, obrázok alebo múdry status o tom, aká je táto doba skazená, ako sa každý s prepáčením podjebáva na každom kroku a ako nikto nechce mať vzťah, lebo…
Tak sa zamýšľam… ako môže naša generácia hovoriť o skazenej dobe, keď tú dobu tvoríme my?
Sme to my, čo nevedia povedať úprimne do očí, keď niečo nefunguje.
