Značka
Prebudila som sa uprostred noci. Oči som mala plné sĺz kvôli snom, ktoré mi nedali spávať. Lapajúc po dychu som sa snažila nahmatať tvoje telo vedľa môjho. Namiesto toho, aby som ťa cítila, pritúlila sa k tebe a bola v bezpečí, som nenašla nič, len prázdne miesto na posteli. Neviem, či to bolo tým, že som sa práve zobudila, ale na chvíľu som uverila tomu, že tam budeš. Začala som veriť, že si ma nikdy neopustil a nikdy neodišiel.
Vlastne som nebola zadaná. V podstate som nebola vo vzťahu, ale nebola som ani slobodná. Vlastnil si každú moju myšlienku pred spaním a aj ráno po prebudení. Často som na teba myslela aj počas dňa, keď som nemala čo robiť a dovolila som myšlienkam, aby ma ovládli. Dlho som si vytvárala predstavy, príbehy a snívala som o happy ende. Ty si bol samozrejme hlavný hrdina. Princ, ktorý ma mal zachrániť. Vtipné, nie? Ako som mohla žiadať, aby si zachránil mňa, keď ty si nedokázal zachrániť ani sám seba.
Snažíš sa znížiť svoje nároky. Myslíš ši, že si náročná, že chceš veľa. Od sveta. Od tvojho budúceho partnera. Od seba. No to nie je cesta. A už vôbec nie tvoja cesta, voľba ani smer.
Hľadaj niekoho, kto sa nebude o teba zaujímať iba povrchne. Niekoho, kto nebude chcieť vedieť iba to, ktoré sú tvoje obľúbené filmy. Niekoho, koho nebude zaujímať iba to, čo robíš vo voľnom čase, akú hudbu počúvaš, čo študuješ, alebo kde pracuješ. Hľadaj niekoho, kto sa bude zaujímať o to, prečo čítaš knihy, ktoré máš položené na nočnom stolíku.
Keď ta raz stretnem a ty už pre mňa nebudeš to šťastie, ktorým si býval, zamávam ti. Nie preto, že by som ešte niečo cítila. Nie preto, že sa mi hlavou preženie tisíc spomienok. Nie preto, že by som bola sklamaná, že to tak dopadlo. Zamávam ti na pozdrav. Bude to celkom iné stretnutie. Poďakujem ti úprimným úsmevom za to, že si ma nechal odísť zo svojho života. Že si mi ukázal, aký krásny a bezchybný je život bez teba.
Chcela by som to venovať tebe. Tebe, ktorá raz prídeš, možno si už prišla alebo si na ceste, a preberieš moje miesto. Píšem to tebe, ktorú budem zo srdca neznášať a nikdy ti toto všetko nebudem môcť povedať. Keby sa dalo, chcela by som ťa spoznať a uistiť sa, že si preňho dosť dobrá, ale viem, že to takto nefunguje.
Vedela som, že sa ešte stretneme, takisto, ako to viem aj teraz. Vedela som aj to, že bodkou sa ani v našom prípade nič nekončí. Viem to aj dnes. Moja kamoška hovorí, že sme si súdení a ja hovorím, že možno. A možno nie…..
Predstavovala som si, ako sa zase uvidíme a ja ti vykričím všetko, čo mám na srdci, presne ako som to chcela urobiť vtedy, keď si to skončil jednou správou. Áno priznávam, mám chvíle, kedy mám pocit, že to bez teba nejde a vtedy sa ti ozvem a netuším z akého dôvodu ma vtedy neignoruješ… bolo by to o toľko ľahšie.
