Značka
Ona a on. Kapitáni tejto hry. Hlavné postavy tohto príbehu, ktorý sa zdá byť nekonečný. Ona a on. Na prvý pohľad tak veľmi odlišní, ale ako náhle zhasnú všetky svetlá, spadnú všetky masky, tak úplne rovnakí.
Obaja zranení, blúdiaci, hľadajúci lásku pred ktorou majú taký rešpekt a ktorej sa tak veľmi boja znova otvoriť. Oni, čo sa hrajú na bezcitných, lebo tak to menej bolí. Stretli sa náhodou…..ale náhody neexistujú. Stretli sa z nejakého dôvodu.
Láska už nie je čo bývala. Dnešné vzťahy majú menšiu trvanlivosť ako otvorená krabica mlieka. Ale o tom nechcem písať. Každá z nás to veľmi dobre vie. Chcela by som vedieť, čo sa to stalo s nami? So ženami. Viem, že je „ iná doba“, ale niektoré veci by sa skutočne meniť nemali… Keď som bola mladé dievčatko, myslela som si, že láska len tak príde. Že sa dvaja ľudia do seba zamilujú a bum. Je to tam. Ale myslela som, že na celý život. Alebo určite aspoň na viac ako mesiac či dva.
Zostaňme radšej iba priatelia. Tak toto je veta, ktorá každú z nás dokáže položiť. Niekedy vie riadne naštvať, niekedy aj pobaviť. No vždy to každú z nás, bez výnimky, sakramentsky zabolí.
Neviem, čo je lepšie. Prestať vídať toho človeka úplne, alebo sa uspokojiť aspoň s tým, že ako kamoška o ňom budete vedieť všetko a sem tam ho uvidíte.
Ani jedna z možností nie je celkom výhra.
Takmer každá z nás sa bojí samoty. Už len to slovo vo vás určite vzbudzuje negatívne emócie. Sú medzi nami aj frajerky, ktoré ju zvládajú s gráciou a úsmevom na perách. Veľký rešpekt pred vami dievčatá… Samota vás môže naučiť viac, ako si myslíte. Niekedy je to dokonalá očista pre telo i dušu.
Viac ako samota mi však strach naháňajú dnešné moderné zoznámenia a neskôr vzťahy.
Sedela som na bare a objednávala si ďalší pohár ružového. Nemala som náladu na ľudí. Nebola som smutná, práve naopak. . . po dlhšej dobe som bola spokojná, len som jednoducho chcela byť sama. Občas to tak cítim. Mám rada samu seba a nevadí mi byť sama… viem si to dokonale vychutnať.
„Slečna, čo tak sama?“ prihovoril sa mi chlap a barman sa len usmial. Poznal ma a presne vedel, že na mňa takéto reči neplatia.
„Vidíte tu niekoho iného ešte okrem mňa?“ znela moja odpoveď hodná ľadovej kráľovnej.
Stalo sa to aj tebe, že? Vedela si jasne, že sa k sebe nehodíte, nie ste na jednej úrovni a že to nebude jednoduché. Aj tak si sa do toho nechala celá vtiahnuť. Najprv iba na chvíľku, radi ste si písali. Potom to už išlo samo a ty si zistila, že sa to nedá stopnúť. Vedela si, že to nie je správna osoba. Tušila si, že to bude bolieť.
A dnes sa z toho učíš.
