láska

„Príde lepší, neboj sa,“ je veľmi častá porozchodová fráza. Zároveň je občas aj presne tou frázou, ktorej nikto neverí – vrátane toho, kto ju hovorí, končiac tou osobou, ktorej je adresovaná. Konkrétne ona v tej chvíli, ako ju počuje, sotva verí tomu, že uzavrela jeden vzťah, nieto ešte, že sa raz dostane do fázy, kedy do svojho života pustí úplne niekoho iného. Príde iný, tento musel odísť, aby uvoľnil miesto niekomu inému, aj tak ste sa k sebe nehodili, zaslúžiš si niekoho lepšieho…

Občas sa pýtame, ako sme sa na túto cestu vlastne dostali. Hm, aj ja som sa pýtala… Vždy, keď som precitla a uvedomila som si, v akom bahne sa práve borím. Bolo až po kolená. Bahno citové, pichľavé od úlomkov môjho srdca, plné smútku, falošných nádejí, druhých šancí a nových začiatkov, ktoré vždy i tak vyústili do starých koncov. Ale nech som sa spočiatku akokoľvek snažila hádzať vinu len na jeho plecia, vinná som predsa len bola ja. Pretože som do toho bahna vkročila ja. Dobrovoľne.