Značka
Videla si to… vždy, keď si sa na neho pozrela, vždy, keď si ho objala, tak to tam bolo. To povestné čaro, ktoré všetci hľadáme vo svojej polovičke, to, na čom dokážeme byť závislé. Nevieme si bez toho predstaviť svoj život, nechceme si pripustiť, že raz o to prídeme. Už len pri pomyslení na tú stratu začíname mať panický strach.
Prečo sa však upínať na niečo, čo nikdy nebude úplne naše a predovšetkým – čo možno ani neexistuje?
Je 8. október 23:00. Deň, ako každý iný, ale internet zaplavila “mediálna vojna” Dary a Rytmusa… a mne to nedá sa nevyjadriť.
Bodaj by zabudnutie bolo také ľahké. Bodaj by stačilo vymazať fotky, bloknúť profil a tým by to skončilo. Bodaj by sa dala minulosť pochovať. Lenže sa nedá. A možno aj vďaka Bohu. Minulosť sme my. Je to každá jedna časť nás. Každá jedna myšlienka, každá jedna jazva na duši, každá jedna skúsenosť, to všetko je naša minulosť.
Nemyslíš, že je neskoro, aby si sa zase ozval ako keby sa nikdy nič medzi nami nepokazilo? Pardon, musím sa opraviť. To TY si to pokazil. To TY si si ma nevážil. A to najdôležitejšie, to TY si to celé medzi nami bral ako zábavku. A vieš čo? Viem, že som to povedala snáď milión krát, a asi dva milióny krát to napísala, ale JA som to ako zábavku nebrala. Pre mňa to bolo iné a myslela som, že aj pre teba. Škoda, že som sa v tebe zmýlila.
