Značka
V poslednom čase pozorujem, že sa v mojom okolí udialo veľa zmien „bezo mňa.“ Tí ľudia si tým prešli sami a až po istom období sa odhodlali zdôveriť sa svojim blízkym a známym. A tak sa mi dostalo (niekoľkokrát) do uší: Rozviedol som sa. Je to zlyhanie…
Popravde, najprv som nevedel, ako na to reagovať, a až časom, keď som si to upratal v hlave aj ja, som sa „vycvičil.“
„Viktor, mňa sa muži asi boja…“ Tak ako to už u mňa býva zvykom, aj tentokrát píšem článok na základe toho, čo som zažil. Inšpiráciou mi bola táto veta. Muži sa ma boja… A ja som nevedel, čo mám na to povedať, pretože ja sa osoby, ktorá ju vyslovila, nebojím a nikdy som ju nepovažoval za typ ženy, ktorej na čele svieti výrazná stopka. Znamená to, že som iný muž? Alebo že vôbec nie som mužom, ak sa nebojím ženy, ktorá má v očiach dravosť a poslušne nenosí sukňu pod kolená, ale oblečie si aj nohavice?
Spolu s blížiacimi sa Vianocami sa ku mne čoraz častejšie dostávala otázka: „Viktor, čo chceš na Vianoce?“ A čím viac som nad tým premýšľal, tým hlbšie som bol presvedčený, že mi nechýba nič materiálne. Skôr by som si želal niečo, čo sa nedá zabaliť do ligotavého papiera a položiť pod stromček. Nemožno na to kúpiť darčekovú poukážku, a hoci nás to nestojí ani cent, ukrojí nám to z toho najcennejšieho, čo v poslednej dobe mnohí z nás tak neradi rozdávajú…
To, že ženy riešia milión vecí, nad ktorými my muži premýšľať vôbec nemusíme, už viem dávno. Ak mi bolo niečo dané do vienka, tak je to práve pozorovací talent. A za svoj život som si stihol všimnúť nespočetne veľa záležitostí, s ktorými ja ako chlap vôbec nemusím zápasiť. Napríklad nerozmýšľam nad tým, či to, ako sa oblečiem, niekto bude vnímať ako provokáciu. Alebo môžem vojsť do plnej aj prázdnej mhdčky a vôbec necítim nepokoj, prípadne strach.
Vždy keď začínam písať nejaký článok, premýšľam nad tým, či bude extrémne krátky alebo naopak dlhý ako týždeň pred výplatou. A v tomto prípade to skutočne neviem odhadnúť. Môžem to napísať veľmi stručne alebo veľmi rozsiahlo a som si istý, že oba varianty by boli pre niekoho iného lepšie. A práve o tom chcem dnes hovoriť… O tom, že sme každý iný, no všetci chceme lásku, pričom pre niekoho môže byť nájdenie toho pravého vzťahu poriadnym orieškom.
Keď som zažil svoj prvý rozchod, mal som pocit, že sa celý svet spolčil proti mne. Áno, aj muži vedia oplakať lásku, čo zanikla. Bral som to ako krivdu, ako niečo, čo sa stať jednoducho nemalo, pretože ja som so svojím životom mal úplne iné plány. Proste som to popieral a nechcel som sa s tým zmieriť. Ale viete… Časom rastieme, hoci si aj v týchto chvíľach myslíme, že už sme veľkí a že vieme úplne všetko. No vtedy som síce už nebol pubertiak, ale o vzťahoch som ešte veľa nevedel. Nevadí, naučil som sa neskôr…
