muž_ženám

Dnes výnimočne začnem bez dlhšieho úvodu. Uplynulý týždeň som totiž zažil niečo, čo vo mne pozitívne zarezonovalo. Trochu drzo, no na moju obranu – nechtiac – som sa započúval do cudzieho rozhovoru. Skupinka niekoľkých mužov spovedala na parkovisku pravdepodobne svoju kolegyňu tak hlučne, že sa okolo nich nedalo prejsť bez toho, aby som ich nepočul. 

Možno vám názov článku evokuje gastro okienko, ale poteším aj tých, ktorí sa v oblasti zdravej výživy príliš neorientujú. Chcem totiž hovoriť o vzťahoch. Presnejšie o takých, ktoré vzniknú na základe túžob, inštinktov, pudov a chutí. Čoraz častejšie totiž okolo seba vidím, ako sa obe pohlavia snažia upútať pozornosť a skĺzavajú do lacných póz, ktoré však nikdy nevedú do trvácnych vzťahov.

Ženy a krása, to je niečo ako slnko a teplo. Jedno bez druhého nedokáže existovať, no zároveň si každý z nás pod slovom teplo predstaví niečo iné. A tiež – na tak širokej teplotnej škále si všetci vyberieme práve tie stupne, ktoré sú pre nás ideálne. Keď je mne teplo, iní vyťahujú svetre. A keď ja umieram od horúčavy, ostatní si povedia, že sa konečne oteplilo. A s krásou, s ňou je to úplne rovnaké…

Často od mojich rovesníkov počúvam vety typu: „Už by som aj chcel nájsť nejakú, s ktorou zostarnem.“ Po všetkých dobrodružstvách, ktorými sa niekedy na pive „mačovsky“ chvália, prišiel na psa mráz a akosi zatúžili kdesi a s kýmsi sa usadiť. Fakt, že síce starnú, ale nedospievajú, je druhá vec, ale to by bolo zasa na úplne iný článok…

Veľmi častým nedorozumením, z ktorého som sa v mojom najdlhšom vzťahu nevedel vykrútiť, bola výčitka, že nikdy nevravím: „Milujem ťa.“ Tieto slová mi z úst často nevyšli, to čestne chlapsky priznávam. Ale klamal by som, ak by som povedal, že som ich nevyslovil nikdy, a čo je najdôležitejšie – hovoril som to inými slovami dennodenne.