muž_ženám

Keď som zažil svoj prvý rozchod, mal som pocit, že sa celý svet spolčil proti mne. Áno, aj muži vedia oplakať lásku, čo zanikla. Bral som to ako krivdu, ako niečo, čo sa stať jednoducho nemalo, pretože ja som so svojím životom mal úplne iné plány. Proste som to popieral a nechcel som sa s tým zmieriť. Ale viete… Časom rastieme, hoci si aj v týchto chvíľach myslíme, že už sme veľkí a že vieme úplne všetko. No vtedy som síce už nebol pubertiak, ale o vzťahoch som ešte veľa nevedel. Nevadí, naučil som sa neskôr…

Odkedy píšem pre Úlomky a mám tendenciu sa tým chváliť všade, kde sa len dá, stal som sa v očiach iných akýmsi vzťahovým poradcom. Popravde, nečakal som to. Až teraz, keď sa mi ľudia vedia o niečo viac otvoriť, zisťujem, aký veľký zmätok si takmer všetci v duši nosíme. A síce mňa, extrovertnú a ukecanú povahu, teší, že ma okolie niekedy považuje za vševediaceho vzťahového guru, nemám pocit, že by som vzťahom alebo láske rozumel viac ako ostatní. Len sa na všetky veci, rovnako aj na lásku, viem asi pozrieť ešte stále triezvym pohľadom.

Ja viem, že odísť nikdy nie je ľahké…
Sám som v jednom vzťahu zostával aj dlho potom, ako mi bolo jasné, že tadiaľto cesta nevedie, a to som muž – ten zástupca pohlavia, ktoré je akýmsi prototypom náhleho odchodu. Muži sa dokážu zbaliť zo dňa na deň a začať nový život nemysliac na sľuby, ktoré vyslovili, a záväzky, ktorými sú spútaní. Lenže nakoľko som aj ja tak dlho stál na jednom mieste a zvažoval som, či zostanem, či urobím krok vpred, vľavo, vpravo alebo dokonca dozadu, viem si predstaviť, aké ťažké to musí byť pre nežnejšie pohlavie.

K napísaniu tohto článku ma inšpiroval jeden rozhovor. Bol so ženou, ktorú mám úprimne rád, pretože patrí medzi osoby, ktoré má jednoducho rád každý. Vždy milá, vždy príjemná, vždy má čo k veci povedať, vždy počúva, ak je treba… A tých vždy tam je omnoho viac, no ako som mal možnosť zistiť, je ich tam až príliš. Lebo ten, kto vždy poskytne ostatným všetko, čo potrebujú cítiť alebo počuť, to nemusí zákonite vedieť dať aj sebe.

Keď som bol vo vzťahu, občas mi moji priatelia, ktorých názory si za iných okolnosti vždy rád vypočujem, zvykli hovoriť, že som na svoju priateľku až príliš dobrý. Vraj si to ženy vážiť nevedia a ja nakoniec vyjdem z tejto lásky ako ten najväčší nímand. Tí viac sklamaní zo života k týmto vyjadreniam zvykli pribaliť aj pár slov, aké by mali navždy zostať len v podniku tretej cenovej. A ja som reagoval vždy rovnako… Pretože chcem byť mužom, akého by som doprial ženám, na ktorých mi záleží, nech to stojí, čo to stojí.

Niektoré veci ma dokážu zamrzieť. Napríklad to, ako často sa ľudia pchajú do života niekoho iného a dávajú mu „dobré“ rady, pričom si vôbec neuvedomujú, aké to môže mať následky. Asi ste už aj vy počuli otázky typu: Kedy bude bábätko? Kedy sa zoberiete? Kedy si niekoho nájdeš? Kedy dáš výpoveď v tejto v práci a začneš si hľadať niečo „lepšie?“ Kedy budeš bývať vo vlastnom? Kedy, kedy, kedy…?