muž_ženám

Spolu s blížiacimi sa Vianocami sa ku mne čoraz častejšie dostávala otázka: „Viktor, čo chceš na Vianoce?“ A čím viac som nad tým premýšľal, tým hlbšie som bol presvedčený, že mi nechýba nič materiálne. Skôr by som si želal niečo, čo sa nedá zabaliť do ligotavého papiera a položiť pod stromček. Nemožno na to kúpiť darčekovú poukážku, a hoci nás to nestojí ani cent, ukrojí nám to z toho najcennejšieho, čo v poslednej dobe mnohí z nás tak neradi rozdávajú…

Vždy keď začínam písať nejaký článok, premýšľam nad tým, či bude extrémne krátky alebo naopak dlhý ako týždeň pred výplatou. A v tomto prípade to skutočne neviem odhadnúť. Môžem to napísať veľmi stručne alebo veľmi rozsiahlo a som si istý, že oba varianty by boli pre niekoho iného lepšie. A práve o tom chcem dnes hovoriť… O tom, že sme každý iný, no všetci chceme lásku, pričom pre niekoho môže byť nájdenie toho pravého vzťahu poriadnym orieškom.

Keď som zažil svoj prvý rozchod, mal som pocit, že sa celý svet spolčil proti mne. Áno, aj muži vedia oplakať lásku, čo zanikla. Bral som to ako krivdu, ako niečo, čo sa stať jednoducho nemalo, pretože ja som so svojím životom mal úplne iné plány. Proste som to popieral a nechcel som sa s tým zmieriť. Ale viete… Časom rastieme, hoci si aj v týchto chvíľach myslíme, že už sme veľkí a že vieme úplne všetko. No vtedy som síce už nebol pubertiak, ale o vzťahoch som ešte veľa nevedel. Nevadí, naučil som sa neskôr…

Ja viem, že odísť nikdy nie je ľahké…
Sám som v jednom vzťahu zostával aj dlho potom, ako mi bolo jasné, že tadiaľto cesta nevedie, a to som muž – ten zástupca pohlavia, ktoré je akýmsi prototypom náhleho odchodu. Muži sa dokážu zbaliť zo dňa na deň a začať nový život nemysliac na sľuby, ktoré vyslovili, a záväzky, ktorými sú spútaní. Lenže nakoľko som aj ja tak dlho stál na jednom mieste a zvažoval som, či zostanem, či urobím krok vpred, vľavo, vpravo alebo dokonca dozadu, viem si predstaviť, aké ťažké to musí byť pre nežnejšie pohlavie.