Tag
Posunúť sa ďalej. Nechať všetko tak a zabudnúť. Vymazať, blokovať, odstrániť z priateľov. Povedať si, že ten človek ani neexistoval, že to obdobie v našom živote bol vlastne iba zlý sen. Namaľovať si falošný úsmev a presvedčiť každého, že už to máš za sebou, už si sa pohla ďalej….
Presvedčiť každého. Oklamať každého. Možno na chvíľu aj samu seba… navždy to však nejde…
Vieš, toto všetko neznamená, že si sa pohla ďalej.
Slabá. Lebo keď som slabá, dávam ti šance, ktoré si nezaslúžiš. Nechcem ti ich dať, no som slabá na to, povedať ti nie. Hľadám svoju silu a snažím sa ju nájsť. Mala by som ju hľadať niekde v hĺbke všetkých mojich pádov a strát. Ale nevládzem. Vlečiem sa a hľadám oporu. Tá slabota, ktorú mám v srdci vplýva aj na moju fyzickú stránku. Nechcem byť troska. Kde je moja sila?
Dôverčivá. Rozdávam sa. Pre všetkých, len tak. Lebo som príliš dôverčivá. Dávam ľuďom šance, úsmevy, pohladenia, slová útechy a sama z toho nemám nič.
Netušíš koľko krát som si želala, aby si sa vrátil. Aby som ti mohla znova veriť a oprieť sa o teba, keď bolo najhoršie. Aby som ti mohla opäť zveriť svoje srdce bez obáv. Želala som si vrátiť čas, aby som mohla čosi zmeniť. A vymazať deň, keď nás dostihla realita.
Netušíš ako často som plakala pre spomienky. Ako často som počula tvoj hlas vo svojich snoch. Istý čas som bola osobou, ktorej jediným snom bolo môcť ťa znova objať, pozrieť sa ti do očí.
Nie sme práve príkladom večnej lásky. Ľúbili sme sa a boli sme šťastní, ale stratili sme to. Jednoducho časom naša láska zoslabla až sa napokon rozplynula v hmle úprimného priateľstva. Niekedy láska pretrvá, inokedy sa zmení na niečo iné, ale rovnako úprimné.
Malé lásky sa vraj menia na priateľstvo, tie veľké na nenávisť.
Neviem, či to medzi nami bola ,,malá“ láska.
Ľudia sa nemenia. Ľudia nám len dávajú pocit, že sa chcú zmeniť. Nechajú nás myslieť si, že to dokážu. Nechajú nás želať si a dúfať v to, že zmena príde. Tisíckrát nám to sľúbia a tisíckrát sa znova sklameme v tom, že to nikdy pravda nebola a ani nikdy nebude. Nedokážu to. Aj keď sa prekonajú a pôsobia, že to naozaj chcú, nikdy to tak nie je.
Čakajú v prítmí na našu bolesť a len bezducho hrajú hry na naše krehké osobnosti. Chcú nás presvedčiť o tom, že sa zmenia. Chcú nás presvedčiť o tom, že nie je také ťažké nás o niečom presvedčiť. A ono to ani nie je také ťažké.
Počuješ? Ticho. Započúval si sa už do ticha, ktoré nastane, keď vedľa seba nepočuješ biť, okrem svojho, aj ďalšie srdce?
Mám tak veľa otázok, ktoré ti nikdy nepoložím, pretože sa bojím odpovede. Spýtala by som sa, či ti chýbam, či na mňa ešte myslíš, či si už našiel odpoveď na moje ,,Prečo?”. Ale neurobím to. Odpovede by totiž už ničomu nepomohli. Kedysi na tom možno záležalo, ale teraz je už neskoro.
