Tag
Viem, že sa ti to teraz zdá ako obyčajná fráza, ktorou ťa upokojujú všetci, čo vidia tvoju strhanú tvár. Pravdepodobne si sa podobných viet napočúvala už dosť, dokonca si na ne chytila akúsi alergiu. Máš pocit, že ak to ešte raz niekto vysloví, vybuchneš a neudržíš sa.
Jednoducho je toho na teba príliš…
„Uvidíš, že príde lepší, ako som ja.“
Keď som tieto slová počula, objala som človeka, ktorý mi ich povedal, akoby ho moje objatie mohlo zastaviť. Pomyslela som si, že je to ďalšie klamstvo, ktorým sa ma snaží utešiť, a pripočítala som ho na zoznam klamstiev, ktoré som si už vypočula. Akoby niekto mohol byť lepší ako on?! Taký človek predsa neexistuje a už vôbec ho nestretnem. A napokon, ani nechcem.
Naše cesty sa rozišli. Možno to bola len moja chyba, možno sčasti aj tvoja a možno to tak proste malo byť. Už sa viac neprebúdzam vedľa teba a viem, že je to správne.
Vieš, pri väčšine rozchodov sa má človek cítiť smutne. Ja som sa však takto necítila. Práve naopak, cítila som sa voľnejšia ako kedykoľvek predtým. Ale… Prosím, nemysli si, že som ťa nemilovala.
Viem, že žijeme odlišné životy, možno odlišnými spôsobmi a máme diametrálne odlišné názory… predstavy… sny či túžby. Avšak nič z toho nemení to, že každému z nás sa občas vymknú veci spod kontroly, občas nevieme, ktorým smerom ísť… komu veriť… ako nabrať silu… každý z nás si prejde tým svojím peklom.
Sám za seba…
Kedysi som sa nevzdávala. Bojovala som do poslednej chvíle, do posledného výdychu, až do úplného vyčerpania. Trvala som na tom, že všetko môžem napraviť a iná možnosť v mojej mysli neexistovala. Odmietala som odísť skôr, než som prestávala vidieť aj tú najposlednejšiu nádej. Kým tam bola, tá malá iskerka nádeje, zotrvala som i ja. Pri nej, s ňou… Dúfajúc, že všetko raz bude v poriadku, som sa nechcela pohnúť z miesta. Veď načo aj, ak stále vidím nejaké východisko?
Po dlhých rokoch prišli časy, kedy som svoj život prestala považovať za niečo výnimočné. S námahou som prežívala zo dňa na deň a dúfala, že sa to raz zlepší. Že konečne nájdem zmysel svojho života, že prestanem prežívať a začnem žiť.
Tak ako kedysi, keď bola každá chvíľa jedinečná…
No ako som neskôr zistila, nič som pre to neurobila.
