Tag
Prešiel už nejaký ten čas a ty naňho stále myslíš, vždy si spomenieš na minulosť. Počuješ ho, cítiš ho?
Áno, poznám to… Veľmi dobre.
Prešiel rok, odkedy sme sa rozlúčili, rozišli sa v dobrom, vybrali sa vlastnou cestou. Ty si však na tej ceste stretla niekoho, pri kom si si uvedomila, čo si stratila. Čoho si sa vzdala, len preto, že to už podľa teba nebolo ono. Pretože si ho chcela zmeniť.
Začalo sa to zlomeným srdcom. A to, čo sa zdalo byť koncom, je teraz začiatkom. Dodnes počujem ten zvuk lámajúceho sa srdca, keď som ho videla odchádzať. Nepredstavoval totiž iba moju najväčšiu lásku, ale aj najlepšieho priateľa, jediného človeka na svete, ktorému som verila. Bol pre mňa všetkým. No osud je už taký, vezme nám toho, kto pre nás znamená príliš veľa.
Peklo je slabé slovo na označenie toho, na čo sa zmenil môj život.
Ešte donedávna som sa zaraďovala k ľuďom, ktorí nasľubovali hory-doly a potom ani hory, ani doly, nedodržali. Nie. Nerobila som to naschvál. Moje úmysly boli čisté ako krištáľ, no často vypálilo všetko úplne inak, než som mojim najbližším, ľuďom v mojom okolí a v konečnom dôsledku i sama sebe, sľúbila…. Naozaj som chcela. Chcela som dodržať všetko a asi aj preto som veľakrát nedodržala vôbec nič. A tak som blúdila v labyrinte sľubov, až sa mi točila hlava, podlamovali kolená a zamotávala som sa do pavučiny, ktorú som sama (na seba) uplietla.
My ženy sme zvláštne tvory.
Chceme od mužov, aby sa zmenili, a keď sa zmenia, tak nám vadí, že sú zrazu iní. Urobia, čo od nich chceme, a zrazu sme nespokojné, že nás poslúchli, lebo nepochopili pointu. Vlastne nie my ženy, to muži sú zvláštni, lebo sa za toľko dlhých rokov nenaučili, že nie je podstatné to, čo hovoríme, ale že pointu treba hľadať niekde medzi tým, medzi riadkami…
Sedela som v jednom podniku, zašitá niekde v kúte za stolom, kde nebolo priveľa ľudí. Nemala som chuť na nejaký blízky kontakt s ľuďmi. Chcela som byť len ja, sama so sebou. Objednala som si dve deci vína a vytiahla krabičku cigariet. V kabelke som zalovila zapaľovač a vytiahla som ten, ktorý mi ho okamžite pripomenul. Toho muža, o ktorom doteraz neviem, či mal prísť do môjho života, alebo nie.
Vieš, naozaj nerozumiem tomu, čo odo mňa vlastne chceš… Dala som ti snáď milión šancí a ani jednu si si nevážil. Celý môj svet sa točil okolo teba. Odpustila som. Vypočula som. Bola som tu vždy pre teba. Milovala som ťa. No ty si ma od seba poslal preč. Povedal si mi, že o žiadne ďalšie šance nestojíš a je koniec… Úplný, totálny, nezvratný – tvoje slová, nie moje. A teraz sa ozveš, akoby sa nič nestalo. Akoby sme boli starí dobrí „kamoši“…
