Tag
Sedím v tichu a premýšľam. Nie o tebe, ale o tom, čo sme mali. Alebo skôr o tom, čo som si myslela, že sme mali a budeme mať. Pretože takto by som definovala náš vzťah – ako domýšľanie, ktoré veľmi dlhý čas nemalo konca. Už prešlo niekoľko mesiacov, odkedy si odišiel, a ja sa stále vraciam k otázke, ktorá mi nedáva spať: Miloval si ma vôbec?
Viem, ako sa cítiš. Viem, že každé ráno vstávaš s nádejou, že dnes sa niečo zmení. Že dnes ti konečne dá to, čo si mu dávala ty. Lásku. Bezvýhradnú, čistú, úprimnú. No namiesto nej dostávaš len úlomky, malé čiastočky, ktoré ti nedokážu zaplniť prázdno, čo sa ti usadilo v duši. Čím dlhšie to trvá, o to viac získavaš pocit, že si to pokazila ty. Že ty môžeš za všetko, čo v tomto vzťahu nefunguje…
Poznáš ten pocit, keď ťa srdce ženie k tomu, aby si sa snažila viac? Nahovára ti, že ak budeš lepšia, krajšia, ústretovejšia, on si to raz všimne? Že ak sa na chvíľu staneš niekým iným, vzťah sa napraví? Vôbec totiž nie je ťažké podľahnúť pocitu, že za toxickú lásku môže naša nedokonalosť. Práve naopak, je to dosť častý jav… A tak investuješ všetko. Svoju energiu, čas, city. Robíš všetko, čo je v tvojich silách, no stále cítiš, že to nestačí.
Dlho som hľadala tie správne slová, ktorými by som si pred sebou ospravedlnila, prečo som odišla. Nie preto, že by som pochybovala o svojom rozhodnutí, ale preto, že som chcela pochopiť samu seba. Chcela som si to sama pred sebou obhájiť, aby si ma nelákal späť. Až časom som si uvedomila, čo bolo pravým dôvodom. A hoci je úplne banálny, predsa len mi trvalo, kým som ho pomenovala…
Pravdepodobne ti po tejto skúsenosti blúdi mysľou, že ženy sú komplikované. Že je ťažké sa v nich vyznať, pochopiť ich a zorientovať sa v tom, čo chcú. Áno, opäť urobila niečo, čomu nerozumieš. Niečo, čo si nečakal, pretože to dlhé obdobie predtým, ktoré máte za sebou, ti nedalo žiadne indície, že by sa toto mohlo stať. No skutočne je to tak? Neboli tam žiadne náznaky alebo si ich len nevidel – nechcel si ich vidieť? Vieš, je dosť možné, že tvoja verzia a tá jej sa budú líšiť. V podstate vo všetkom…
Želám ti, aby si vždy vedela prijať lásku. No nie hocijakú… Ale lásku, čo neutícha, skutočnú a pravú. Takú, ktorá bude dokonalým odrazom toho, čo vyžaruje tvoje srdce. Lásku, ktorá si neberie dane v podobe sĺz a sklamaní, pri ktorých budeš mať pocit, že tvojou povinnosťou je odpustiť. Lásku, vďaka ktorej pochopíš, že všetko ostatné, čo sa stalo predtým, malo svoj zmysel. Že sa to neudialo len tak, pretože sa osud s tebou škaredo zahral. Lásku, ktorá ti našepká, že je všetko konečne tak, ako má byť…
