Tag
Milovať ženu, ako je ona, nie je obyčajná skúsenosť…
Takáto žena sa nenarodila ako bojovníčka. Ona ňou musela byť. Učili ju to okolnosti, ľudia, ktorých si pustila príliš blízko, aj chvíle, keď sa jej svet rozpadal pred očami a nebolo nikoho, kto by jej podal ruku. Postavila sa sama. A hoci už stojí pevne, nezabudla, aké je to padať…
Bez ohľadu na to, čo máš za sebou a akých chýb si sa možno dopustila v minulosti, chcem, aby si vedela, že aj ty si zaslúžiš lásku. Že to nie je len výsada „vyvolených“ dokonalých žien, ktoré sú krásne, majú nohy až po zem, zbierajú komplimenty a vzbudzujú pozornosť všade, kde sa objavia. Nezávisle od toho, s kým si bola či nebola predtým, kto zlomil alebo nezlomil tvoje srdce, aké slová či skutky ťa v láske konfrontovali, vedz, prosím, že si zaslúžiš byť milovaná…
Čím som staršia, tým viac sa význam slova láska v mojich očiach mení. Zvláštne, ako už odmala o láske nasávame všakovaké ideály a predstavy, ktoré sa s nami neraz vlečú až do dospelosti. A práve v tomto období dôsledkom rôznych stereotypov zlyhávame vo vzťahoch, padáme na ústa. Pretože máme lásku príliš zromantizovanú. Vnímame je príliš sladko a po rokoch – pod náporom reality sa nestačíme čudovať, že to nie je o tom, o čom sme ako malí zvykli snívať…
Pravdepodobne si hovoríš, že si magnet na vzťahy s nešťastným koncom. Alebo že priťahuješ len idiotov, ktorí sa s tebou chcú iba trochu pohrať, využiť ťa, vytiahnuť z teba peniaze alebo ťa proste len dobre okašľať, podviesť a potom zdúchnu kadeľahšie… Vieš, že istý čas som si to vravela aj ja? Že mi tá láska asi nie je súdená, že je možno chyba aj vo mne, že umriem sama, úplne zatrpknutá, nešťastná a opustená…
Neviem, či starnem alebo som len unavená. No cítim sa nejaká „zablokovaná“. Bloknutá voči všetkým, ktorí v minulosti už niečo dovŕzali, no predsa len to nebolo tak strašné, aby som ich šmarila cez palubu. Zabolelo, prebolelo… A oni zostali. No časy sa menia, teda aspoň tie, ktoré žijem práve teraz. Už nemám síl preniesť sa cez ďalšie sklamania. Prečo by som aj mala? Už viac nemám potrebu upínať sa na niekoho, kto sa ku mne nepripútal čistými a úprimnými citmi.
Iná žena by to pre mňa urobila… Inej žene by toto nevadilo. Iná žena nerobí takéto drámy… Ach, koľko som sa napočúvala takýchto výčitiek… Ako veľmi som chcela byť ako tie iné ženy, ktoré by on tak vrúcne miloval. Ako strašne ma zožierala nenávisť voči sebe samej, že nedokážem priniesť do vzťahu to, čo by si on prial, a tak sa kvôli mne a mojej neschopnosti či nezrelosti akceptovať jeho správanie neustále hádame. Dlho som sa chcela zmeniť. Ale nešlo to. Až som potom pochopila jednu vec…
