Značka
Nie, nechcem ti dávať čas. Už som na to veľká a viem, ako mesiace dokážu plynúť šialeným tempom… Ako to odo mňa vlastne môžeš žiadať? Veď čas je to jediné, čo máme – jediné, čo máme isté, no zároveň zaň nevieme položiť ruku do ohňa. Tak ako ty, ani ja neviem, koľko času na tomto svete mám. Tak ma oň, prosím, neoberaj…
Ako malá som si myslela, že láska musí byť veľkolepá. Že ju budem vnímať vďaka veľkým činom, že ma každý deň dojatím rozplače. No vekom som tomu začínala rozumieť… Láska je v maličkostiach. Nie vo veľkých veciach, ktoré nás prinútia zbystriť. Skrýva sa na miestach, kde len nepoznane sedí, a hoci ju vnímame, nevenujeme jej toľko pozornosti. Láska je proste tam, kde ju my ľudia dokážeme najčastejšie prehliadnuť.
Srdcu nerozkážeš, vraví sa. A ja zasa vravím, že sa to dá. Len musíme prísť na ten princíp. Sama som patrila k tým, ktorí sa až po uši ponorili do bahna menom nesprávna láska, a svoju neschopnosť som ospravedlňovala tým, že veď predsa to moje srdce… To ono ma tam drží, má nado mnou prevahu, neviem mu dohovoriť, nič prikázať ani zakázať. Bola som mladá a nemala som toľko skúseností, koľko mám teraz…
Ruku na srdce, kto z nás si ako dieťa predstavoval dospelosť a myslel pritom i na problémy? Napríklad na to, že niektoré vzťahy nevyjdú, že mnohokrát sa v láske popálime, že občas budeme my tí, čo nevedomky zrania, a občas sa stane, že budeme zranení či zradení my? Ja som takéto predstavy nemala. Ako malá som si myslela, že sa vydám, budem mať prácu, manžela, po čase prídu deti, budeme žiť v peknom dome, všetko pôjde hladko a bude to také… Idylické…
Sem-tam mám pocit, že ľudia vhupnú do lásky príliš skoro. Ja viem… Láska vzniká sama, neovplyvníme to. Skôr narážam na to, že si veľmi včasne hovoríme slová, ktoré na začiatku vzťahu ešte neplatia. Pretože spočiatku nám motýliku v bruchu vyvolá iba túžba. Záujem, vášeň, zvedavosť, prebudenie sa zo stereotypu, nádej, že sme konečne stretli niekoho, koho sme tak dlho hľadali. No nič z toho nie je láska…
Po každom sklamaní vo vzťahu sme také prázdne, nedôverčivé a plné predsudkov voči mužom, ktorí sa k nám čo i len priblížia, že už nemáme silu snažiť sa nadväzovať žiadne nové kontakty. Každá žena si aspoň raz v živote povedala, že bude radšej sama a už nikdy si k telu žiadneho muža nepustí. Obvykle však bývame zranené kvôli niekomu, kto si to vôbec nezaslúži. No vtedy si to samy neuvedomujeme.
Podľa čoho vieme, že nás niekto skutočne miluje? - Ulomky zeny
ulomkyzeny.sk
Odkedy píšem pre Úlomky a mám tendenciu sa tým chváliť všade, kde sa len dá, stal som sa v očiach iných akýmsi vzťahovým...
