Značka
Neustále opakujúce sa situácie, ktoré sa na seba podobajú ako vajce vajcu. Tvoja zvyšujúca sa únava, početnejšie bezsenné noci, narastajúci pocit, že si nejaká slabá… Slabá na túto lásku a na to, aby si ju nielen udržala pri živote, ale ju aj pozdvihla trochu vyššie. No na strane druhej… Neutíchajúca túžba dať to. Dotiahnuť to do šťastného konca. Tlkot srdca bijúceho len a len pre neho…
Nemám rada hypotetické úvahy v duchu: Čo by bolo, keby… A rovnako nemám rada zbytočné premýšľanie o tom, čo by som zmenila či urobila inak. Pretože veci, ktoré sa stali, už nezmeníme, a to, že si ich chceme v hlave takto upraviť, znamená len jediné…
Že sme sa ešte stále nezmierili s niektorými chybami. Chybami, ktoré sme urobili my alebo niekto iný…
Ako spoznáš, že je to ten (ne)pravý? V prvom rade si musíš uvedomiť, že to nespoznáš hneď. Čo je obrovsky dôležité! Jednoducho, ak ideš s niekým do vzťahu, môžeš na ňom spoznať akurát len to, že to môže byť potencionálny kandidát na pána Pravého. Ale to, či ním naozaj je, spoznáš až vo vzťahu s ním – v praxi. Tak, ako to spozná aj ten druhý pri tebe…
Nie, nechcem ti dávať čas. Už som na to veľká a viem, ako mesiace dokážu plynúť šialeným tempom… Ako to odo mňa vlastne môžeš žiadať? Veď čas je to jediné, čo máme – jediné, čo máme isté, no zároveň zaň nevieme položiť ruku do ohňa. Tak ako ty, ani ja neviem, koľko času na tomto svete mám. Tak ma oň, prosím, neoberaj…
Ako malá som si myslela, že láska musí byť veľkolepá. Že ju budem vnímať vďaka veľkým činom, že ma každý deň dojatím rozplače. No vekom som tomu začínala rozumieť… Láska je v maličkostiach. Nie vo veľkých veciach, ktoré nás prinútia zbystriť. Skrýva sa na miestach, kde len nepoznane sedí, a hoci ju vnímame, nevenujeme jej toľko pozornosti. Láska je proste tam, kde ju my ľudia dokážeme najčastejšie prehliadnuť.
Srdcu nerozkážeš, vraví sa. A ja zasa vravím, že sa to dá. Len musíme prísť na ten princíp. Sama som patrila k tým, ktorí sa až po uši ponorili do bahna menom nesprávna láska, a svoju neschopnosť som ospravedlňovala tým, že veď predsa to moje srdce… To ono ma tam drží, má nado mnou prevahu, neviem mu dohovoriť, nič prikázať ani zakázať. Bola som mladá a nemala som toľko skúseností, koľko mám teraz…
