Značka
Ruku na srdce, kto z nás si ako dieťa predstavoval dospelosť a myslel pritom i na problémy? Napríklad na to, že niektoré vzťahy nevyjdú, že mnohokrát sa v láske popálime, že občas budeme my tí, čo nevedomky zrania, a občas sa stane, že budeme zranení či zradení my? Ja som takéto predstavy nemala. Ako malá som si myslela, že sa vydám, budem mať prácu, manžela, po čase prídu deti, budeme žiť v peknom dome, všetko pôjde hladko a bude to také… Idylické…
Sem-tam mám pocit, že ľudia vhupnú do lásky príliš skoro. Ja viem… Láska vzniká sama, neovplyvníme to. Skôr narážam na to, že si veľmi včasne hovoríme slová, ktoré na začiatku vzťahu ešte neplatia. Pretože spočiatku nám motýliku v bruchu vyvolá iba túžba. Záujem, vášeň, zvedavosť, prebudenie sa zo stereotypu, nádej, že sme konečne stretli niekoho, koho sme tak dlho hľadali. No nič z toho nie je láska…
Po každom sklamaní vo vzťahu sme také prázdne, nedôverčivé a plné predsudkov voči mužom, ktorí sa k nám čo i len priblížia, že už nemáme silu snažiť sa nadväzovať žiadne nové kontakty. Každá žena si aspoň raz v živote povedala, že bude radšej sama a už nikdy si k telu žiadneho muža nepustí. Obvykle však bývame zranené kvôli niekomu, kto si to vôbec nezaslúži. No vtedy si to samy neuvedomujeme.
Často sa pýtam, prečo niektorí ľudia dokážu byť vo vzťahu s niekým, koho skutočne nemilujú. Svojho súčasného partnera vnímajú len ako prostriedok na vyplnenie voľného času, niekoho, kto im navarí, uprace, postará sa a bude ich milovať. Ale oni nemilujú. Možno ich k tomu človeku viaže malá náklonnosť, možno si ho trochu obľúbili. Ale tým sa to začína i končí. Jednoducho si povedali, že by boli hlúpi, ak by sa tej osoby pustili, a urobia to až vtedy, keď nájdu niekoho lepšieho – osobu, ktorú budú skutočne milovať.
Viem, že už prestávaš dúfať… že raz príde ten pravý. Viem, že ťa predošlé sklamania zničili natoľko, že už na pravú lásku ani neveríš a pozeráš sa na svet úplne inak ako kedysi, keď si ešte dúfala a mala si na očiach nasadené ružové okuliare. Už ani neveríš, že ho raz stretneš… Ale chcem, aby si vedela, že nikdy nič nie je stratené. Každého si raz láska nájde a ukáže mu, prečo sa toľkokrát musel popáliť.
Láska je niečo, o čom sa rozpráva tak veľa… Túži po nej každý, no keď sa okolo nás mihne, mnohokrát nevieme, ako s ňou naložiť. Prekvapí nás tým, že sa vďaka nej zrazu ocitneme v pozícii, na ktorú nie sme pripravení. Láska totiž nie je len o pocite blaženého zamilovania. Milovať neznamená prijímať len to pekné… A to je čosi, s čím zväčša nepočítame.
