Tag
Z knihy Úlomky Ženy…
Nenáhli sa. Počkaj na muža, ktorý za čakanie stojí. Nič dobré v našom živote nepríde hneď. Je to nepísaný zákon.
Ak si sklamaná – lieč sa a dopraj si čas osamote, lebo nikto nepozná tvoje rany lepšie ako ty sama. A tým, že by si do svojho zraneného srdca vpustila niekoho nesprávneho, mu môžeš len viac ublížiť.
Mnohí z nás si myslia, že ich vedia rozoznať. Že by si nepomýlili zamilovanosť a lásku. Že by si predsa ten rozdiel všimli. Že veľmi dobre rozumejú svojej mysli a telu. Že rozumejú tomu, čo cítia…
Pravda je však podľa mňa taká, že tieto dva – veľmi silné pocity – nie je vôbec až také jednoduché odlíšiť. A práve zo zmätku, ktorý dokáže ich zámena vytvoriť, vznikajú zlomené srdcia, zlomené duše a zlomení ľudia. Mnohí z nás zanevreli na lásku, pretože ich zranila zamilovanosť.
Máme pocit, že ju môžeme súdiť. Že na to máme právo. Máme názor na všetko, na všetkých. My predsa presne “vieme”, ako vyzerá láska a ako má vyzerať ukážkový vzťah. Staráme sa do všetkých, ale sami nemáme vyriešené nič. Kto nám dáva právo, aby sme súdili? Aby sme ostatným radili, čo je a čo nie je správne? Prečo sme takí zatrpknutí a stojíme si neoblomne za svojím vlastným názorom? Prečo si občas nemôžeme pripustiť aj fakt, že každý má právo na vlastný spôsob života? A nám je do toho úplné nič?
Áno, hovorím práve o tebe. Vždy si pri mne stála. Bola si mi tou najväčšou oporou. Bola si pri mne vždy, pri pádoch aj vzostupoch. Nepomáhala si mi vstať, nechala si to na mňa. Nie preto, že by si nechcela ale preto, pretože si vedela, že to dokážem. Vedela si, že som natoľko silná, že sa opäť zvládnem postaviť. Ak som sa aj malú chvíľu postaviť nevládala, počkala si pri mne, kým som to opäť zvládla. Nikdy si o mne nepochybovala. Bola si mi tou najväčšou oporou akou môže mama dcére byť.
Som žena, ktorá si prešla veľkým množstvom sklamaní. A som žena, ktorá nikdy neverí, že ak sa okolo nej deje niečo úžasne, že to tak aj zostane. Skrátka zo mňa hovoria skúsenosti. To však nič nemení na tom, že k tebe začínam niečo cítiť. Niečo, čo začína byť skutočné, reálne. Ty si do toho vhupol po hlave. Rýchlo, bez premýšľania. Taká istá som bola kedysi aj ja. Dnes som však opatrná. Idem na to pomaličky, po maličkých krôčikoch. Veľmi opatrne, aby som si opäť neublížila. Stále ti však dávam nenápadné znamenia a signály.
Vieš, keď sa zaľúbiš, tak budeš iná. Láska ťa zmení. Už nikdy NIČ nebude také ako predtým..hovorili…a ja som neverila.
Neverila som, že je to pravda. Neverila som, že existuje niečo alebo nedajbože niekto, kto ma zmení. Možno aj skrotí. Nevedela som si predstaviť, že príde niekto a ja zrazu prestanem byť taká ako predtým. Neverila som, že príde človek, na ktorého budem brať občas väčší ohľad ako sama na seba.
