Tag
Kedysi som si myslela, že láska znamená zostať – za každú cenu. Aj vtedy, keď bolesť prevyšovala radosť, keď spomienky na pekné chvíle už nestačili na to, aby prekryli prázdno, ktoré zostalo medzi nami. Myslela som si, že láska znamená čakať – na teba, na tvoje pochopenie, na tvoje rozhodnutie. Hovorila som si, že raz sa všetko zmení. Že ty sa zmeníš…
Na začiatku vzťahu to vždy vyzerá tak sľubne. Dvaja ľudia, iskra, ktorá sa rozhorí, plány, ktoré sa zdajú byť tak blízko na dosah… Až kým nezistíš, že zatiaľ čo ty plánuješ budúcnosť, ten druhý iba improvizuje. Že zatiaľ čo ty chceš stavať základy, on ťa vníma len ako záložný plán a už dávno rozmýšľa, ako sa nenápadne vytratiť… No predsa zostáva, pretože si ešte nepovedal, že je na odchod ten správny čas.
Možno si myslíš, že ju poznáš. Ale v skutočnosti poznáš len ženu, akou je teraz. Poznáš jej prítomnosť a obraz, do akého ju vyformovala jej minulosť. Prečo? Pretože kedysi bola iná. Úplne iná, ako ju vidíš dnes. Zažila vzťah, ktorý ju zlomil – taký, ktorý jej ukázal, čo znamená ocitnúť sa na dne. No vieš čo? Práve v tom bode sa postavila. A odvtedy vie, že ak niečo nebude fungovať, musí odísť. Bez hnevu, bez prosieb, bez drámy.
Viem, že keď si odchádzal, čakal si búrku. Možno si predpokladal slzy, výkriky, otázky, ktoré by ti mali dať pocit, že na tebe záleží. Možno si očakával veľkú drámu, ktorá by v tebe prebudila niečo ako výčitky alebo pochybnosti. Ale namiesto toho si dostal ticho. Pokoj. Pokoru. A práve to ťa zmiatlo. Práve to ti ukázalo, že si ju vôbec nepoznal…
Jedného dňa, keď som si povedala, že začínam myslieť na seba, na svoj pokoj, na svoje šťastie a už si nebudem ubližovať kvôli niekomu, kto za to ani nestojí, začalo sa mi dýchať o niečo ľahšie. Žiadna ťažoba na duši, žiaden stres, žiadne bolestivé spomienky… Už naozaj STAČILO…
Trvalo roky, kým som to celé pochopila. Počas tých rokov som si myslela, že sa niečo zmení, že sa vráti, že mi odpustí a začneme od začiatku. Ale nebolo to vôbec tak. Aj keď sa naše cesty vždy nejakým spôsobom stretli, bolo to len na chvíľu. Na jednu noc, po ktorej sme sa tvárili, že sa vôbec nič nestalo. Ja som na tie chvíle, spoločné noci nikdy nevedela zabudnúť či, nebodaj, ich hodiť len tak za hlavu…
