Tag
Tak a ja ťa ešte nejaký čas budem potichu bez svedkov ľúbiť. Zdá sa, že stále ubehlo málo času na to, aby sa stal opak. Tak budem robiť všetky veci so skrytou láskou k tebe… Nebudem ju vyháňať, nebudem s ňou bojovať. Zdá sa, že sa jej nedá vysvetliť, čo sa medzi nami stalo, akú bolesť sme si spôsobili, koľko chýb sme urobili.
Bolest… To je pocit, který mě doprovazel hrozně dlouho. Zlomené srdce bolí jako krává. Pocit kdy se neumíš ani nadechnou, ani mluvit a žaludek máš překroucený jako na kolotoči. Tahle bolest se ze sebe hůř dostává než jakakoliv jiná. Člověk neví co dělat, aby to přestalo bolet.
Koľkokrát je naše srdce schopné lásky? Koľkokrát dokáže milovať bez toho, aby po predošlých sklamaniach úplne ochladlo? Neviem, ako je to s vami, no mňa každý rozchod zmenil. Nebolo ich veľa, päť prstov na jednej ruke je až-až. Ale aj tak pociťujem, že zakaždým niečo vo mne… odumrelo? Niekam to zmizlo? Ostalo to miesto úplne necitlivé?
V istej fáze života som prišla na to, že nie je dobré, ak trváme na splnení svojich snov. Jednak sa tak vyhneme sklamaniu a tiež sa môže stať, že sa nám sen napokon splní, no prídeme na to, že to nebolo ono. Áno, aj to sa občas stáva… Niekedy totiž držíme v rukách svoje vlastné sny, ale radosť akosi neprichádza…
Je láska ešte v móde? Nosí sa dnes tento cit ako niečo, čo nás robí krajšími? Alebo je už láska dávno pasé a ten, kto sa ju nebojí priznať, je outsider, prípadne zasnená duša z dôb minulých? Nájdeme ešte pravú lásku aj reálnom živote, tu a teraz, alebo je už len pamiatkou na stránkach romantických kníh?
Áno, zažila som ju… Jednu neskutočnú nádhernú LÁSKU a aj práve preto to teraz tak neskutočne bolí. Milovala som a verila tak, ako doposiaľ nikdy v živote. Toľkokrát som to už oľutovala, ale v zásade nemám čo ľutovať. Teraz už neľutujem nič, iba ďakujem za možnosť prežiť ten krásny pocit.
