Tag
Ako som už spomínala, je tu niečo, čo ti musím povedať. Trvám na tom, aby si to vedel, odmietam ďalej mlčať a tváriť sa, že je všetko v poriadku.
Preto ťa prosím, aby si si túto myšlienku prečítal celú…
Vždy som k tebe bola úprimná, teraz budem o to viac.
Veríš ešte na šťastný koniec? Na to, že si raz povieš, že sa tvoj život uberá takým smerom, ako si si vysnívala? A ako vlastne taký šťastný koniec vyzerá? Je to dosiahnutie nejakého sna, dlhoročné manželstvo plné lásky, zdravé deti, z ktorých sa stali spokojní a vyrovnaní ľudia? Všetci túžime po šťastnom konci. Ale nie každý z nás vie, čo si pod ním predstavuje.
O čo krajší by náš život bol, ak by sme si z pamäti mohli vymazať spomienky, ktoré nás škrú aj po rokoch. Niekedy i desaťročia. Iba čo si na ne spomenieme, všetko sa to vráti… Strach, ktorý sme mali, keď sme to práve prežívali. Bolesť, ktorú sme z duše ani za svet nemohli vyhnať. Smútok, ktorý sa stal na dlhý čas naším verným a nechceným spoločníkom…
Keď zažiješ ten pocit, že ti zostáva pár minút či hodín života a bojuješ ako o život, aby si na tomto svete ešte zostala, tak ťa to navždy poznačí. Poznačí ťa to v dobrom slova zmysle.
Keď vieš, že raz či dvakrát si sa snažila takmer do posledného výdychu, a práve to ťa zachránilo…
Keď sa obzriem späť, vidím dievča, ktoré riešilo všetko a všetkých a trápilo sa. Život bol raz hore, raz dole…
Každý vzťah bol iný a každý skončil iným „zaujímavým“ spôsobom. S odstupom času uznáš, že tak to bolo najlepšie.
Keď ho potrebuješ, ale nemiluješ. Zaujímavá myšlienka, však? Ako ju pochopiť? A ako prísť na to, či ho skutočne miluješ alebo je to len potreba nebyť sama?
Človeka miluješ bez nároku na čokoľvek. Dokonca aj bez nároku na jeho lásku…
