Značka
Už som počula toľko verzií o tom, čo sa stalo medzi nami, že aj ja sama začínam pochybovať, či je tá moja vlastne pravdivá. Toľko ľudí do bodky vie, čo sme prežili a neprežili, až ma to zaráža. No najviac ma mrzí to, že väčšina rečí sa začala šíriť kvôli tebe a tomu, že si sa rozhodol rozprávať. Zaujímalo by ma, čo presne by si povedal, keby sme sa opäť stretli len ty a ja…
O páde na absolútne dno sa veľa nehovorí. My ľudia totiž neradi priznávame svoje zlyhania. Na jednej strane kvôli tomu pílime uši svojim najbližším a očakávame ich ľútosť, no na strane druhej pred tými, ktorých sme si k sebe až tak blízko nepustili, zvykneme zahmlievať a predstierať, že je všetko oukej. No napriek tomu si myslím, že minimálne raz za život to prežije každý.
To, čo sa stalo, bola rana. Tvrdá a nečakaná. Nech sa snažím, ako len chcem a dokážem, spätne nevidím žiadne náznaky toho, že by sa niečo medzi nami kazilo. Bolo to také, aké to bolo stále, nijaké zhoršenie som nepozorovala a ani nepozorujem, ja som to dokonca vnímala ako ideálne. A kvôli tomu, že som sa na to nedokázala pripraviť, ma to zasiahlo ešte viac.
Celé sa to zbehlo tak strašne rýchlo. Nestihla si ani len všimnúť tú zmenu v ich správaní. Zrazu to tam proste bolo…
Pozerala sa na neho ako malé dieťa na hračku, ktorú nemôže mať. Opätoval jej pohľad, hrýzol si pery a premáhal sa, aby ju nepobozkal. No to spraviť nemohol. Museli to dusiť v sebe, premáhať sa, tajiť to.
Prešli roky, odkedy som na teba prestala myslieť. Kedysi dávno som myšlienky na teba nedokázala vyhnať z hlavy. Bol si ako prízrak, ktorý sa neustále vracal, a ja som sa voči tomu cítila bezmocná. Chcelo to veľa námahy, kým som na teba zabudla, no dokázala som to. Prešlo ma to… Ale teraz sme sa stretli opäť a ja mám pocit, že sme si za tie roky obaja prešli hodný kus cesty.
My ľudské bytosti sme tak veľmi ustráchaní a radšej ostávame častokrát vo svojej komfortnej zóne. Zvinieme sa do klbka, kde vieme, že nám nič nehrozí. Kde vieme, že riskovať nemusíme. Znie to ako ten najväčší omyl, ako tá najväčšia chyba, akú len môžeme v našich životoch urobiť. Avšak toto nám tak veľmi vyhovuje, že s tým roky ani nič nerobíme…
