Značka
Neviem, kde by som našla odpoveď na moju otázku. Asi žiadna webová stránka, žiadna kniha a ani žiaden lekár, ak by som sa ho to odvážila spýtať, by mi tú odpoveď nedal. Stratila som nádej, že na to prídem skôr, ako sa tak stane. Teda stále dúfam, že sa to raz stane. Dúfam, že ma spomienky na teba nebudú bolieť navždy.
Čo je pre teba láska? Je to len nejaká forma trápenia? Alebo je to krásna žena v červených šatách, ktorá kráča vedľa teba? Nechal by si sa spútať láskou navždy? Alebo je láska pre teba len chvíľkový stav, únik z reality? Si ochotný spraviť pre lásku všetko? Oveľa viac, ako bude ona schopná spraviť pre teba, alebo len toľko, koľko ona?
Známe porekadlo dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš… Lebo nechceš, alebo aj chceš vstúpiť, ale bojíš sa znova dať tú istú šancu niečomu, čo ťa prvýkrát položilo do smútku.
Tak ti poviem presne to, prečo by slovo nechceš malo ovplyvniť tvoje rozhodovanie, či skúsiť alebo to nechať odísť.
Niekedy sa len tak zastavím a premýšľam nad tým, či žijem život, s ktorým spokojná. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že áno. Nič mi nechýba, hoci stále snívam o niečom lepšom, a myslím si, že žijem tak, aby som nikomu neubližovala. Ale potom to príde… v duchu si poviem, že by som chcela viac… Viac snívať, viac riskovať, viac žiť naplno – tak akoby zajtrajšok neexistoval.
Mám pár slov, o ktoré by som sa rada podelila. S tebou, s tebou a aj s tebou… S každým, kto je ochotný čítať a zamyslieť sa nad významom nasledujúcich viet. Som úplne obyčajné dievča, ktoré si o sebe nemyslí, že zhltlo všetku múdrosť sveta, no tak trochu dúfa, že by jeho slová mohli niekomu pomôcť.
Keď som bola mladšia, veľmi som túžila po šťastí. Najprv som nevedela, v čom a kde ho presne nájdem, a potom, keď som to zistila, nemala som ani len poňatie, ako ho dosiahnuť a pevne uchopiť do svojich rúk. Všetko, čo by som pre to musela urobiť, si vyžadovalo risk. A ja som sa bála, že ak sa o to aspoň pokúsim, stratím aj to, čo už mám.
