Tag
Neviem, ako začať. Mieša sa vo mne toľko pocitov a ja už nejaký ten mesiac neviem, čo s nimi. Ako mám s nimi naložiť, ako sa s tým všetkým vysporiadať. Vieš, som po tom všetkom už veľmi unavená. Vyšťavená a prázdna. Prestávam vidieť to svetlo na konci tunela, o ktorom sa toľko hovorí… Vlastne to tam už nevidím celkom dlho.
Pamätám si to ako dnes, aj keď ubehol už rok. Bolo to v čase, keď som už mala za sebou ťažký rozchod, kedy som ostala sama s dcérkou a zvykala si na nové bývanie, ale aj na nový imidž a rastúce sebavedomie, ktoré mi ten pred tým pošliapal.
Myslela som si, že všetko už bude v poriadku. Že predsa po tých posledných trpkých rokoch už nemôže prísť niečo zlé…
Nikdy som si ani len nepomyslela, že sa to stane, že sa to stane práve nám dvom. Veď tie naše začiatky boli také… krásne. Nežné a nevinné. Vďaka tebe som pochopila, čo od života chcem. Vďaka tebe som lepšie spoznala samu seba…
Keď sa tá láska medzi nami začala prehlbovať, keď to už nebolo len také bežné randenie, začala som veriť… že ty si tým pravým pre mňa.
Odmalička mi vraveli, že som veľký pragmatik. Keď som vyrástla do veku, kedy som pochopila, čo toto slovo znamená, musela som uznať, že majú pravdu. Snažím sa každú situáciu zhodnotiť z čo naobjektívnejšieho uhla, city zapájam len tam, kde je to potrebné, vo väčšine prípadov sa však spolieham iba na vlastný rozum. Nefabulujem, nepresviedčam samu seba, nechcem, aby sa z reality stala rozprávka.
Nemyslela som si, že si to raz budem priať. Dokonca viac než čokoľvek iné. No predsa sa to deje. Práve teraz, práve mne. Už nejaký ten čas to chcem… to, aby si z môjho života konečne odišiel a aby som bola opäť slobodná. Aspoň to, keď už nie šťastná. Viem, že kým dosiahnem tento stav, zopár mesiacov ešte prejde. Teraz v to síce neverím, no musí to tak byť, nie? Každá láska raz musí prestať bolieť…
Každý jeden z nás si vo svojom živote preskákal už kadečím. Či už to je zlomené srdce, strata blízkej osoby, bolesť zo života… Každý vo svojom srdci nosíme ten svoj príbeh, v ktorom sa nachádza naše slabé miesto. Je to rana, ktorá nám bude navždy niečo pripomínať. Nám „skúseným“ by som už zbytočne vysvetľovala, aký to je pocit. Pocit beznádeje, sklamania, čisté zúfalstvo.
