Tag
Nemyslím si, že som jediná, ktorej sa to stalo… Každá z nás určite zažila tú situáciu, kedy nevedela ako ďalej. Či zostať pri niekom, kto nás nedrží, ale ani nás nepúšťa. Pripútal si ťa k sebe takým tým zvláštnym spôsobom, že nerozumieš tomu, kedy sa to stalo. Kedy si sa do toho zamotala natoľko, že nevieš ako z toho von. Jeden veľký bludný kruh, kedy sa opakujú totožné situácie. A ty stále rozmýšľaš, koľko toho ešte zvládneš.
Nie nadarmo sa vraví, že po každej búrke vychádza slnko. Veta s rozumnou a pravdivou podstatou, ktorej vy však len ťažko dokážete uveriť, ak sa nachádzate v situácii, kedy máte pocit, že vám do dlaní bude padať dážď až po koniec vášho života.
Omyl. Tieto myšlienky ihneď vyžeňte z hlavy, pretože oblačno a časté prehánky budú nad vašou hlavou visieť len dovtedy, pokiaľ vy sami neukončíte túto kapitolu vášho života.
Keď si mi povedal, že už neprídeš, najprv sa mi zastavil dych a potom som sa rozbila na tisíc kúskov. Zostala tma. Tma v mojej hlave, v mojom srdci. Cítila som sa ako vyrabovaný obchod – prázdna. Nechápala som, že sme sa v stredu ráno mohli vedľa seba zobudiť a v sobotu večer mi pri rozlúčke povieš toto. Spýtala som sa prečo? Povedal si, že máš pocit, že toto nie je tá správna cesta. Ale ja som znovu položila otázku prečo, a ty si mi nevedel dať odpoveď.
Vždy som bola pre teba tá nedosiahnuteľná, tá, ktorej si stále motal hlavu, ktorej si sa nechcel vzdať, a pritom si si vždy vybral inú… Bola som pre teba chtíč, bola som pre teba bútľavá vŕba, ktorej si sa chodil vyrozprávať, keď ti bolo ťažko. Ale možno som bola pre teba len príliš silná osobnosť na to, aby si to dotiahol až do konca. Aby si sa odhodlal povedať mi, čo ku mne skutočne cítiš. Bral si ma ako dobrú priateľku, ale sám vieš, že som vždy pre teba znamenala viac. Že si vždy chcel, aby som bola niečo viac.
Hovorí sa, že „Priateľstvo nie je o tom, že nás nič nerozdelí, ale že aj keď sa rozdelíme, nič sa medzi nami nezmení.“ Tak prečo sa to zmenilo? Prečo si tu nebola, keď som ťa potrebovala? Stretli sme sa počas štúdia na vysokej škole a za krátky čas sa z nás stali najlepšie kamošky.
Žili sme naplno a o tom, čo sme za tých 5 rokov spolu zažili, by sa dalo napísať niekoľko románov. Bolo to bláznivé, krásne a neuveriteľné. Bolo to o priateľstve, láske, ale najmä o dôvere, podpore a vernosti.
Z prebdených nocí sa stali prebdené noci, avšak s malým detailom…
Spomínam si, ako som po celom dni s tebou prišla domov a už ma čakala od teba správa, aký si bol rád, že sme spolu strávili taký pekný deň. Potom sme si písali tak dlho, až som stratila pojem o čase a čoskoro prišlo ráno. Vôbec mi to nevadilo, pretože som bola rada za každú chvíľu s tebou. No tie prebdené noci stále trvajú. Žiaľ, už ich netrávim písaním si s tebou, ale premýšľaním, kde nastala chyba.
