Značka
Blížia sa Vianoce a vo mne ožíva malé dieťa. Čas sa spomalí, vo vzduchu je iná atmosféra, všetko je odrazu iné, magické…
Možno som si to takto iba sama vsugerovala, no je niečo zlé na tom preciťovať každý moment a urobiť si ho krajším? Verím, že v tom nie som sama, toto obdobie akoby bolo stvorené pre nás ženy.
Stojím na hore, na ktorú som pred chvíľou sama vyšliapala. Som zadychčaná, ale šťastná a slobodná. So smiechom rozpažím ruky a začnem sa krútiť. Cítim čerstvý vzduch v pľúcach. Vďaka tomu sa cítim nažive viac ako kedykoľvek predtým. Dlho som sa takto necítila. V minulosti som sa cítila stratená a nešťastná a mala som zlomené srdce. Ale to je už minulosťou, pomyslím si.
Už si dospelý človek? Cítiš sa mentálne dospelý a vstupuješ do tohto obrovského sveta, však? Jedna pripomienka… Nechci život bez problémov, bez starostí, bez sklamaní, bez pádov na hubu. Aby bol dokonalý… Veľmi dobre vieš, že dokonalosť neexistuje. Je to len akýsi výplod ľudskej fantázie, akási ilúzia, ktorou sa nás ľudia snažia zahltiť, ale nedaj sa… Za žiadnych okolností.
Sedím doma na gauči s kávou v ruke a knihou na kolenách, ešte som ju ani neotvorila, iba pozerám nezmyselne von oknom, ako nejaký psychopat. Pes mi leží pri nohách a občas na mňa jedným očkom mrkne, či som v poriadku. Z tabletu sa ozývajú slová piesne, ktoré moc nevnímam, v hlave mi víria myšlienky o všetkom, čo sa za posledné týždne udialo.
Trápi ťa to. Dennodenne. Každý jeden deň si konfrontovaná vlastnými pocitmi, pre ktoré z teba niečo odchádza, no ty trváš na tom, že nič meniť nebudeš. Ešte vydržíš. Aspoň chvíľu. Najprv jednu, potom ďalšiu a ďalšiu. Koľko takých chvíľ už bolo? Nezlievajú sa do mesiacov, ak nie i do rokov? Koľkokrát si si povedala, že táto šanca je už posledná, no napriek tomu po nej nasledovali ďalšie a ďalšie? Už si to aj prestala počítať…
Konečne si sa vyliečila. Aspoň sa ti to zdalo. Konečne ten život začal „chutiť“ inak. Zdravšie. Veselšie. Konečne si sa pristihla pritom, ako sa schuti rozosmeješ. Len tak. Pretože môžeš, pretože to tak cítiš, pretože už na srdci nemáš ten ťažký balvan, ktorý si všade so sebou vláčiš a ktorý ťa ťaží každým dňom čoraz viac a viac. Konečne to prešlo. On odišiel – nielen z tvojho života, ale aj z tvojich myšlienok, z tvojich prebudení a zaspávaní.
