Značka
Už sa asi nikdy nebudeme rozprávať tak ako predtým. Už sa prítomnosti toho druhého bojíme. Už sú tie spoločné chvíle úplne iné, akosi stratili ten náboj dôvery, pochopenia a lásky, ktorá okolo seba trúsi iba pokoj. To sú dôvody, prečo medzi nami zostanú niektoré slová nevypovedané. Iba by sme nimi jatrili staré rany a rýpali sa v niečom, čo potrebuje len čas na zahojenie.
Skúsme byť k sebe úprimní. Skúsme sa naučiť hovoriť pravdu, aj keď nie je príjemná. Skúsme nezneužívať druhých ľudí na to, aby sme naplnili svoje potreby. Skúsme sa občas pozrieť aj do vlastného vnútra a nebojme sa toho, čo tam uvidíme. Skúsme nehľadať záchranu v niekom inom, ale v prvom rade v sebe. A skúsme, prosím, nepredstierať lásku len preto, že nám ten druhý v niečom vyhovuje a že nás svojou prítomnosťou chráni pred našimi vlastnými démonmi.
Milé dámy, buďme k sebe úprimné, prosím. Občas vieme, že to nemá zmysel. Občas cítime toľko bolesti, no stále nedokážeme odísť. Občas ideme samy proti sebe a i tak s tým nevieme prestať. Proste ideme ďalej. Lebo milujeme a akoby sme nášmu srdcu dovolili ísť si na vlastný voľnobeh. No povedzme si pravdu… Skôr či neskôr aj tak pochopíme, že sme urobili hneď niekoľko krokov vedľa.
Bolí ma srdce. A jediné, na čo sa teraz zmôžem, je o tom písať. Nevládzem o tom hovoriť a prizerať sa, ako nie som schopná opísať to slovami. Nevládzem bojovať so sebou a s našimi spomienkami. Nevládzem už robiť nič. Toto je nateraz moja posledná záchrana. Bolí ma srdce natoľko, že všetko naokolo zastalo. Znehybneli hlasy druhých ľudí, prítomnosť zostala stáť na mieste. Dokonca aj tma okolo mňa pôsobí, že sa jej nechce odísť.
Je toho veľa, na čo by sme najradšej zabudli…
Na chyby ktoré sme spravili.
Na ľudí, ktorých sme spoznali.
Na priateľstvá, ktoré sa skončili. Na bozky, ktoré sme opätovali.
Na lásky, ktoré sme milovali…
Neviem, ako ďalej… Neviem, čo ďalej… Zostávam stáť v strede pustatiny a bojím sa čo i len obzrieť, pretože viem, že nech by som sa pozrela na ktorúkoľvek stranu, nič pekné by som tam nenašla. Mám za sebou tri roky vzťahu. Hm, ak to vzťahom vlastne môžem nazvať. Žiadna spoločná budúcnosť, žiadna minulosť, ktorá by bolo pevným základom… Len dvaja ľudia, ktorí sa k sebe nejako zaplietli a jeden z nich sa poriadne zamiloval.
