Značka
Je vtipné, ako sa človek dokáže zmeniť. Ako sa zo záujmu a starostlivosti stane nezáujem a nepozornosť. Je to tak smutné.
Nedá sa to vysvetliť. Nedá sa to opísať. Všetci robíme tak, ako si myslíme, že je najlepšie pre NÁS. Nikto nás do ničoho nesmie nútiť. Sme na tomto svete sami za seba. Bojujeme každý jeden deň za svoj život, za svoje zdravie, za svoje šťastie. Niekedy sa však necháme ovplyvniť druhými. Ale prečo?
Jedného dňa bude všetko inak. Sľubujem… Viem to podľa seba. Prešla som si tým, čím si práve prechádzaš aj ty. Láska, ktorá je opätovaná len falošnými sľubmi. Tvoje skutky, ktoré on vyvažoval iba prázdnymi slovami. Nádej, ktorá je striedaná tvojou túžbou prestať milovať. Láska k nemu, nenávisť k sebe, klamstvá, v ktorých nebol ani kúsok pravdy. Menejcennosť, dlhé úvahy o všetkom a o ničom, čím viac lásky k nemu, tým menej sebalásky.
Každý z nás sa už určite stretol s týmto pojmom vo svojom živote. Podľa mňa to je stále tabuizovaná téma – tak ako kopec ďalších. Mali by sme sa o nej zhovárať a nie ju schovávať pod koberec. Bola tu a vždy aj bude. Hlavne v tejto dobe plnej stresu, kde sa stále naháňame za niečím materiálnym. Aj teraz, keď väčšina má strach o svoju budúcnosť a prácu kvôli prevládajúcej pandémii. Momentálna situácia, ktorá tu je už od marca, mohla dať niekomu poriadne zabrať.
Snažím sa, i keď viem, že nebudem pre teba nikdy dosť dobrá. I keď viem, že ma to ubíja. Viem, že to nie je nič mierené na mňa, a taktiež sa čoraz viac presviedčam o tom, že nie si dobrý chlapec, ktorý by ma dokázal ľúbiť. No stále sa snažím a dúfam, že jedného dňa si uvedomíš, že som ti mohla dať všetko, čo hľadáš a po čom túžiš. Ja sa ťa snažím pochopiť a miliónkrát som rozmýšľala, prečo si nám nedal šancu. Neprišla som na nič.
Je naozaj tak ťažké niekoho milovať? Alebo je naopak ťažké, aby niekto miloval nás? Musí láska čeliť nástrahám a prekážkam? Alebo si to len zle vysvetľujem a láska doposiaľ nebola tým, čo som k niekomu cítila?
Strácam sa v tom. Chcela by som tento článok venovať mužovi, chlapcovi, niekomu, kto vo mne prebudil isté city, s ktorými som bojovala, ktoré som ignorovala a nechcela si pripustiť.
Dlhé roky som hľadala tie správne slová, ktorými by som mohla alebo vedela zlepiť tú dieru. Bola som ešte malé dievčatko, keď si nás nechal. Nerozumela som tomu… Prečo? Hľadala som odpovede na moje otázky, no neúspešne. Musela som dospieť a prísť do určitého veku, aby som to pochopila. Dovtedy si mi ani nechýbal. Ja som ťa vo svojom živote nepotrebovala. Aj tak si zabudol, že existujem. Neozval si sa počas roka a ani na Vianoce…
