Značka
Práve sa mi zlomilo srdce na niekoľko častí a ani o tom nevieš. Vlastne ty si ani neurobil nič zlé. Si naďalej tým istým, ale niektoré veci nedokážem prijať. Nepýtaj sa otázku, na ktorú nedokážeš prijať odpoveď. Občas si myslím, že som silnejšia, než v skutočnosti som. Avšak som natoľko silná, že viem uhrať to, ako stojím pevne na nohách, aj keď nestojím. Práve som padla na kolená so všetkým, čo som držala. Uvedomila som si, ako mi na tebe záleží.
Srdce alebo rozum?
Čím sa riadiť? Čo je správne? Hovoria o mne, že som silná žena. Asi som, ale napriek tomu, bojím sa… Bojím sa lásky a všetkých citov s ňou spojených. Pretože práve láska ma robí zraniteľnou…
Obaja sme hľadali niečo, čo sme doma po dlhých rokoch už nenašli…
Lásku, obyčajnú, čistú, jednoduchú…
Nevravím, že ľúbiť je zlé. Je to krásne. Ale taktiež je krásne dospieť do fázy byť rada sama, byť bez toxického chlapa, ktorý ťa podvádza, nedáva ti najavo lásku, neocení ťa, iba podceňuje.
Na čo?
Každý do tohto stavu vie dospieť, keď si uvedomí pár vecí. Môj príbeh tohto procesu prebiehal v štyroch fázach, ktoré som si uvedomila nedávno.
Keď som bola malá, verila som. Verila som na zázraky. Dokonca aj na šťastné konce, ktoré sa diali iba v rozprávkach. Žila som v domnení, že na tomto svete existuje dobro a všade vôkol nás sa nachádzajú iba milujúci ľudia. Takí, ktorí majú srdcia zaplnené tou najčistejšou a najúprimnejšou láskou. Tí, ktorí poznajú porozumenie, nehu, láskavosť… Ani v tom najhoršom sne by mi nenapadlo, aký zlý je skutočný svet. Ako som postupne rástla, začala som spoznávať krutú realitu…
Zlomil si mi krídla… Každá žena sníva, aby aspoň raz za svoj život zažila lásku až za hrob. Takú lásku, akú je vidno v rozprávkach. Lásku, pri ktorej sa ti chce lietať, ťažko sa ti dýcha, stratíš cestou hlavu a jediné, na čom záleží, je ON.
A v tom je ten problém! My ženy máme tendenciu posielať v týchto prípadoch náš mozog na dovolenku. Treba zostať (ak sa dá) aspoň jednou nohou na zemi. Inak sa môže stať, že vás pohltí zaslepenosť a naivita. Presne ako som urobila ja…
Ležíš, premýšľaš, čítaš článok za článkom a možno v každom hľadáš aspoň kúsok odpovede, ktorú potrebuješ. Rozmýšľaš, či má vôbec ešte zmysel čakať na niekoho, kto odišiel. Kto odišiel bez toho, aby ťa na to nejako upozornil alebo sa rozlúčil. Kto odišiel a už sa neozval, kto v tvojom srdci zanechal nejakú stopu…
Možno sa pýtaš veľa otázok, no nemá ti na nich kto odpovedať.
