prispevokOdVas

Rada by som ti dala svoje celé srdce. Tak rada by som sa do teba zaľúbila. Tak rada by som ti povedala všetko, na čom mi záleží. Tak rada by som začala ten svoj život s tebou. Ale čím viac sa púšťam do týchto slov, tým viac si uvedomujem, kto si, kto som ja, kto by sme boli spolu a kto by sme neboli. Mrzí ma to. Mrzí ma, ako všade hľadám lásku, mrzí ma, ako ťa všade hľadám, mrzí ma, aká som zbabelá, a mrzí ma, aký si ty hrdý. 

Vraví sa, že skôr, ako vstúpiš do ďalšieho vzťahu, je treba zabudnúť na ten predchádzajúci. Je treba odpustiť sebe i tomu druhému a nevyčítať si, čo sa mohlo stať, ale nestalo sa. Je treba hľadieť vpred. Hoci si toto všetko už realizovala, ten pravý je stále v nedohľadne. Prečo? Prečo sa ti do cesty dostávajú len tí, ktorí nemajú zostať? Vravíš si, že už neveríš tomu, že sa niečo zmení. Si niečo menej? Nezaslúžiš si byť šťastná? 

Zo dňa na deň sme sa museli naučiť žiť inak. Zdržiavať sa viac doma, tráviť čas vymýšľaním aktivít, len aby sme niečo robili.
Život sa navonok zastavil, ulice a obchodné centrá ostali prázdne.
Ocitli sme sa doma s množstvom otázok, čo ďalej, ako dlho táto situácia potrvá, kedy sa Zem opäť uzdraví… 

Nikdy som si nemyslela, že bude tak neskutočne komplikované dať si dokopy vlastné myšlienky, ktoré boli tak často zveličované. Aspoň si mi to tak vždy dával najavo.
No je na čase sa spamätať a zistiť, čo sa mi to vlastne všetko odohráva v hlave. Od vážnych dôvodov na hádky, sklamané tváre až po preplakané noci a klamstvá.

Asi máš aj práve ty pocit, že nik nevie, ako sa cítiš… A ja neviem, či máš pravdu. Pretože tak, ako teraz o svojej bolesti mlčíš ty, to robia aj iní. Práve tí, ktorí si siahajú na dno vlastných síl, už nemajú silu niečo hovoriť, sťažovať sa a tobôž nie kričať o pomoc. Tam spočíva dôvod, že si myslíme, že by nám nik nerozumel. Tam sa to, čo cítime, znásobuje a ničí nás to ešte viac.