Tag
Všetko, čo máme, je prítomný okamih. Sme tu a teraz. Mnohokrát však na to zabúdame. Žijeme v minulosti a máme strach z budúcnosti, nežijeme v prítomnosti. A preto nám uteká to najkrajšie, čo práve máme…
Čo ťa trápi z obdobia, ktoré sa už stalo, a aké sú tvoje obavy z nadchádzajúcej budúcnosti?
Tie, čo dostali do vienka šťastie a lásku, si môžu vydýchnuť. Tie menej šťastné si podajme ruky, lebo sú nás síce tisíce, ale bolesť a sklamanie v láske nás zrazu spojí v jedno. Prežívame takmer identický scenár. Tie, čo natrafili na pána božského a nikdy nezažili žiaden rozchod, nateraz vynecháme, a my ostatné nešťastnice si poďme dať za pravdu, ako rozchod s nami dokáže zatočiť.
Nakoniec budeš šťastná, že to tak je. Ver mi…
Boli ste spolu 5 rokov. Veľmi si ho milovala. Bol tvoj prvý. Dala si mu všetko… Bola si mu verná… Po 4,5 roku si začala pociťovať chlad. Správal sa divne. Áno, podviedol ťa. Aby toho nebolo málo, obvinil z toho teba. A z teba sa stáva chodiaca mŕtvolka. Ty sa izoluješ a on si užíva s inou…
Koľkokrát môže človek padnúť?
Koľkokrát môže vstať?
Koľkokrát môže medzi ľudí zapadnúť?
Koľkokrát sa môže vzdať?
Koľkokrát sa môže snažiť zabudnúť?
Koľkokrát sa dokáže zamilovať?
My ženy sme také, chceme byť šťastné. Chceme byť milované… Len tak vieme zostať krásne. Pri tebe som bola tá najkrajšia… A potom si sa zmenil. Už som nebola pre teba prvoradá, strácal si o mňa záujem a ja som nevedela prečo… Postupne sa z nádhernej kvetiny stal tŕň. Časť tŕňa je stále vo mne. Tým tŕňom si ty.
Bol si úplne iný, ako sa mi zdali ostatní. Neviem, či si sa taký zdal len mne alebo ťa tak vníma každý. Zábavný, pozorný, nádherný, no v tvojom vnútri sa skrýva niečo úplne iné. Niečo tak odlišné od sveta, ako je ten môj. Tlela som, no potom si prišiel ty a zo mňa sa stal požiar. Povedz mi, to do každého života vženieš iskru a odídeš, alebo si to urobil len mne? Zdal si sa mi príliš perfektný na to, aby to bolo skutočné.
