Tag
Patrím medzi ľudí, ktorým sa dejú nezvyčajné veci… Nezvyčajne bolestivé. Poznám osoby, ktoré za celý svoj život neprežili ani tretinu z toho, čo som doposiaľ prežila ja. A boli časy, kedy som sa za to hnevala. Nevedela som síce, na koho a na čo sa presne hnevám, ale mala som v sebe toľko negatívnych emócií, že som sa z každého trápenia dostávala omnoho dlhšie, akoby som to len prijala…
Myslím na teba… A vôbec neviem, čo to znamená. Prešli takmer štyri roky a opäť sa mi vnáraš do snov. Viem, že to nie je správne. Obaja sme si prešli dlhú cestu, odkedy sme sa nazývali „nami“, a nie je dobrý nápad vracať sa späť. No neviem si pomôcť.
Myslím na teba…
Pozná ju nejedna i nejeden z nás. Je to, samozrejme, v prvom rade to, čo dávame sami sebe. Koniec koncov vždy všetko začína práve od nás. Od nikoho iného naozaj nie. Ak sa ju nenaučíme, ak ju neprijmeme a ak ju nemáme v sebe, nedáme ju ani iným. Hovorím o tom najsilnejšom, čo na tomto svete existuje a môže len existovať…
Mnohým z nás sa to stalo. Ak nie aj náhodou všetkým. Možno aj práve tebe, ktorá číta tieto riadky.
Hovorí ti niečo slovo ZRADA? To slovíčko, ktoré mení tie pekné dni na chvíľky smútku, plaču a otázok, prečo práve mne sa toto udialo…
Častokrát sa cítime my ako obete a dávame za vinu tým „zradcom“.
Keď sa povedia slová ako napríklad nevera, podvod, cudzoložstvo (myslené ako mimopartnerská súlož), niektorým ženám napadne konkrétne meno. Ako sa z tohto procesu – byť zradená – dostať? Je na to odpoveď? Je to fakt len o tom, že čas lieči a hojí naše rany, ktoré spôsobili obyčajní neverníci/neverníčky, pričom po celý čas tvrdili, že nás ľúbia? Prečo chlapi, ktorí nás milujú, dokážu spraviť jednu z tých neodpustiteľných vecí?
Dnes už viem, že som to mala urobiť skôr. No nad tými najbolestivejšími rozhodnutiami váhame najviac. Ani mne sa do toho nechcelo… Bála som sa, odďaľovala som tento moment čo najdlhšie, ako sa len dalo. Žena je totiž bytosť, ktorá verí. Verí, aj keď jej nik nedáva dôvod na to, aby stále verila. Verí, pretože chce, pretože miluje a správa sa k tomuto citu ako k niečomu, čo nemôže hneď po prvej zlej skúsenosti zatratiť.
