Tag
S hrdosťou na srdci a vážnosťou v očiach môžem povedať, že stále verím v dobro ľudí. Verím, že aj po tom všetkom, čo si pre mňa život pripravil, sa nájdu určití ľudia, ktorí budú vždy pri mne. Aj keby som bola akokoľvek v koncoch, tak mi hodia to povestné záchranné lano. Dokážu to, pretože vedia, že to isté by som spravila aj ja pre nich. Áno, presne tak, zachránila by som vás.
To, čo ti chcem dnes povedať, si možno už niekde počula. Pravdepodobne ti to už vravela tvoja spriaznená duša, keď ťa uvidela, ako sa trápiš a nevieš niektoré zážitky spracovať tak, aby si ich uzavrela a bolesť zanechala ďaleko za sebou v minulosti. Tieto slová totiž nie sú nijako zvláštne ani výnimočné. Len sú pravdivé. A to je možno ich najväčšou chybou. Lebo pravdu akceptovať často nevieme. Zatvárame pred ňou oči. Prepočujeme ju a naďalej sa trápime, akoby sme sa o nej nikdy nedozvedeli.
Prázdnota. Tak nejako by sa dalo popísať to, čo cíti, že má vo svojom vnútri. Bezmocnosť, ktorá ju ovláda. Dokáže nehybne ležať aj niekoľko hodín… Nerozmýšľať. Nespomínať. Nesnívať. Len byť potichu a sledovať okolitý svet. Všímať si povahy druhých, vzťahy medzi nimi. Ten pocit bezmocnosti, keď nedokáže zo seba vydať ani hlásku, nieto ešte slovo. Nevládze sa pohnúť, nevládze už ani plakať… Nevie robiť nič tak ako predtým. Už to nie je ona. Tá bolesť ju zmenila.
Vec, ktorú som sa naučila o ženách, je to, že dokážu milovať bezhranične a niekedy až príliš naivne. Vieme sa zamilovať do predstavy muža, ktorého si v skutočnosti vytvoríme len v našich myšlienkach, dokážeme hodiny či dni premýšľať o jeho vlastnostiach a vieme si z neho spraviť muža, akým v skutočnosti nie je. Najviac ma mrzí, že som stratila až príliš veľa času. Príliš veľa úsilia pre niekoho, na kom v skutočnosti nezáležalo až toľko, ako by záležať malo.
Nikdy som nepomyslela na to, že zo sekundy na sekundu môžem o všetko prísť. O ľudí, o momenty, o pocity a v neposlednom rade aj o seba. Nikdy som nepomyslela na to, že jedného dňa zostanem len sama so sebou a bude to len na mne. Bude to len na mne, či sa postavím alebo nie. Aj keď som vedela, že zostať dolu bude pre mňa lepšie…
Nikdy som si nemyslela, že si raz budem z celého srdca priať, aby som na neho zabudla. Nikdy totiž nestretneme človeka, pri ktorom je nám od začiatku jasné, že sa vzťah s ním neskončí dobre. Najprv je všetko tak krásne, až sa pristihneme pri tom, ako snívame o budúcnosti. Zrazu to nie je tu a teraz… Odrazu sa spolu s ním vidíme už navždy a práve tieto myšlienky nám neskôr, ako sa niečo pokazí, dokážu poriadne strpčiť život.
